Vedci odhalili, kedy sa naši predkovia stali vrcholovým predátorom: Kvôli jedlu zvieratá zabíjame už milióny rokov!
Vedci z Tel Aviv University odhalili záhadu prehistorického jedálnička študovaním našich tiel.
Potrava, akú naši predkovia prijímali môže výskumníkom veľa napovedať o ich spôsobe života. Nová štúdia z Tel Aviv University pomáha rekonštruovať jedálniček človeka z doby kamennej. Výsledky výskumu zároveň naznačujú aj to, že naši predkovia stáli na vrchole potravinového reťazca približne dva milióny rokov.
Potrava našich predkov pozostávala prevažne z mäsa, až kým nenastalo vymieranie väčších živočíšnych druhov. Podľa autorov štúdie až nedostatok živočíšnych zdrojov potravy viedol k adaptovaniu sa na rastlinnú potravu vo väčšej miere. Po prechode na rastlinnú potravu však nastal zlom, kedy sa museli naši predkovia prispôsobiť a domestikovať si nielen zvieratá, ale aj rastliny. V tom momente sa z našich predkov stali farmári, informuje Eurekalert.
„Všetky pokusy vysvetliť stravu človeka doby kamennej vychádzali zo spoločenstiev lovcov-zberačov žijúcich v 20. storočí. Je to zbytočné porovnávanie, v dobe kamennej mali naši predkovia prístup k slonom a iným obrovským tvorom, no dnes sa celý ekosystém zmenil,“ vysvetľuje doktor Miki Ben-Dor.
V novom výskume sa vedci venovali iným metódam, ako rekonštruovať stravovanie človeka spred dvoch miliónov rokov. Zamerali sa na stopy, ktoré aj po dvoch miliónoch rokov ostali zakódované v našich telách. O stravovaní človeka doby kamennej vedcom viac informácií prezradil náš metabolizmus, genetika a stavba tela. Autori štúdie vysvetľujú, že zatiaľ čo sa naše správanie mení rapídne, evolúcia prebieha oveľa pomalšie a naše telo si pamätá.
Mäsožravec?
Otázka ktorú sa pokúšali autori výskumu zodpovedať znela nasledovne: Možno človeka z doby kamennej považovať za čistého mäsožravca, alebo sa naši predkovia prikláňali k všežravcom? Kyslosť nášho žalúdka je relatívne vysoká aj oproti iným predátorom. Udržiavanie vysokej kyslosti žalúdka si vyžaduje veľa energie a možno to považovať za dôkaz konzumácie živočíšnej potravy. Kyselina totiž pomáha chrániť pred škodlivými baktériami.
Naši predkovia pred dvoma miliónmi rokov lovili obrovské zvieratá a mäso konzumovali aj o niekoľko dní potom. Autori vysvetľujú, že staršie mäso muselo obsahovať oveľa väčšie množstvo škodlivých baktérií. Preto potrebovali silnú žalúdočnú kyselinu.
Neprehliadnite
Ďalší dôkaz sa ukrýva v tom, ako sa ukladajú tukové bunky. Mäsožravci sa vyznačujú väčším počtom menších tukových buniek, zatiaľ čo všežravce to majú opačne.
Archeologické nálezy zas naznačujú, že ľudia v dobe kamennej lovili stredne veľké až veľké zvieratá. Ak vedci porovnajú správanie našich predkov s tým, čo vykazujú moderní predátori, autori štúdie konštatujú, že človeka doby kamennej možno považovať za „hypermäsožravca“.
„Lov veľkých zvierat nie je žiadne ležérne hobby. Vyžaduje si obrovskú dávku vedomostí a hlavne tréning. Na mnohých miestach sme našli ostatky veľkých zvierat a predpokladáme, že naši predkovia boli na tento druh lovu experti,“ vysvetľuje Ben-Dor.
Viacerí experti sa zhodujú aj na tom, že lov veľkých zvierat bolo to, čo nakoniec viedlo k ich vyhynutiu.
Komentáre