SpravodajstvoVeda a výskum

Prehistorickí ľudia boli oveľa inteligentnejší, než sme si mysleli. Mali byť „len“ zberači, ale v skutočnosti skladovali toto jedlo!

Výskum z Tel Aviv University odhaľuje prvý prípad skladovania potravy.

Čím sa živili naši predkovia? Výskum vedcov z Tel Aviv University prezrádza, že jedálniček prvých ľudí pozostával s jednej mimoriadne výživnej veci – kostnej drene.

Vedci počas svojho výskumu objavili aj dôkazy, ktoré naznačujú, že pred približne 400-tisíc rokmi naši predkovia kostnú dreň nielen konzumovali, no odkladali si ju na neskôr. Zvieracie kosti mohli skladovať až deväť týždňov. Kostná dreň sa považuje za mimoriadne bohatý zdroj výživy a preto možno nie je prekvapením, že sa stala súčasťou prehistorického jedálnička. Predchádzajúce výskumy naznačovali, že naši predkovia konzumovali dreň okamžite po spracovaní mäsa a kože. Nový výskum naznačuje, že zvieracie kosti sa mohli odkladať a zjesť o niečo neskôr.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Toto sú prvé dôkazy naznačujúce schopnosť našich predkov skladovať potravu. Vďaka nim dokážeme lepšie pochopiť socioekonomickú situáciu predkov žijúcich v jaskyni Qesem. Zároveň môžeme na základe týchto dôkazov lepšie popísať evolúciu prvých ľudí na Zemi,“ vysvetľuje doktorka Ruth Blasco z Tel Aviv University a vedúca tohto výskumu.

Predpokladá sa, že naši predkovia do jaskyne Qesem priniesli vybrané časti uloveného zvieraťa. V tej dobe bol najčastejšou lovnou zverou jeleň. Autori štúdie predpokladajú, že predkovia do jaskyne nosili končatiny a lebku zvieraťa. Zvyšok tela nechali ležať v prírode, samozrejme až po tom, ako ho obrali o mäso a tuk.

Prvý prípad konzervácie jedla

Končatiny sa skladovali v jaskyni pokryté kožou. To malo zaručiť, aby bola kostná dreň vhodná aj na neskoršiu konzumáciu. Vedci sa rozhodli pomocou praktických experimentov zistiť, ako dlho mohol prehistorický človek skladovať kosti. Experimenty ukázali, že aj po deviatich týždňoch dokázal náš predok zlomiť kosť a zjesť stále výživnú kostnú dreň.

„Kosti slúžili ako konzervy, v ktorých sa mohla kostná dreň skladovať dlhú dobu. Keď bolo treba, naši predkovia zvliekli vysušenú kožu, zlomili kosť a zjedli dreň,“  vysvetľuje spoluautor štúdie, Ran Barkai.

Nové zistenia idú proti zaužívanej teórii, podľa ktorej boli ľudia pred 400-tisíc rokmi lovci-zberači žijúci z ruky do úst. Naši predkovia však boli oveľa sofistikovanejší, talentovaní a hlavne inteligentní. Už vtedy poznali, že niektoré časti zvieraťa dokážu skladovať, ak sú podmienky správne. Potravu si tak mohli odkladať na neskôr a keď nemali dostatok jedla, stále mali výživnú kostnú dreň.

Ako už bolo spomenuté, toto je prvýkrát, čo mohli vedci pozorovať odkladanie jedla na horšie časy. Objav sa pridáva k rade ďalších fascinujúcich nálezov v jaskyni Qesem. Predpokladá sa, že naši predkovia v tejto jaskyni recyklovali, pravidelne používali oheň a dokázali si uvariť alebo upiecť mäso.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close