SpravodajstvoVeda a výskum

Akú potravu konzumovali naši predkovia? Experiment ukazuje iné stravovacie návyky, než sa predpokladalo

Australopitek sa charakterizoval veľkým chrupom a silnou čeľusťou, čo sa odzrkadlilo aj na tom, čo mohol konzumovať.

Ak chcú výskumníci zistiť, čo určitý živočích konzumuje, vo väčšine prípadov pátrajú po mikroskopickom poškodení chrupu. Rovnaký princíp využili aj výskumníci z Washington University in St. Louis, ktorí štúdiou mikroskopických interakcií medzi časticami potravy a zubnou sklovinou zistili, čím sa živili naši predkovia.

Výsledky novej štúdie sú prekvapením. Zistilo sa totiž, že tuhá rastlinná strava mohla byť súčasťou jedálnička prvých ľudí v oveľa väčšej miere, než sa spočiatku predpokladalo. Ukázalo sa totiž že aj tie najtvrdšie štruktúry rastlín len zriedka dokážu poškodiť chrup primátov. Na základe tohto poznatku dokážu výskumníci zrekonštruovať jedálniček našich predkov.

„Tvrdé rastlinné štruktúry, teda škrupiny orechov či semien dokázali len v malej miere opotrebovať chrup našich predkov,“ vyjadril sa Adam van Casteren, jeden z autorov štúdie.

Odolný chrup

Ďalej vysvetľuje, že konzumácia tvrdých potravín môže poškodiť zuby tým, že vytvorí mikroskopické praskliny. Ak sa však na chrupe toto špecifické poškodenie neobjaví, nevylučuje sa možnosť konzumácie aj tvrdšieho jedla. Australopitek – jeden z prvých predkov človeka, sa vyznačoval veľkým chrupom a čeľusťou. Hoci presné zloženie jeho jedálnička nie je známe, vedci predpokladajú, že mal tento predok mimoriadne silné žuvacie svaly.

„Sú to všetko morfologické charakteristiky australopiteka, no naznačujú nám, že tento druh dokázal hrýzť veľkou silou. Je preto možné, že dokázal skonzumovať aj tvrdé jedlá ako orechy, semená, či hľuzy,“ tvrdí van Casteren.

Zaujímavosťou ale bolo to, že objavené chrupy australopiteka nevykazovali opotrebovanie, ktoré by v tomto prípade vedci očakávali. Nepomohol ani fakt, že neexistovali žiadne experimentálne dáta o tom, čo sa stane so zubnou sklovinou po kontakte s drevnatými časťami rastliny. Vedci preto vytvorili nový experiment v ktorom šúchali časti škrupín po stoličke Orangutana bornejského.

Škrupiny semien nevytvorili žiadne výrazné zárezy, praskliny, ani iné poškodenie zubnej skloviny. Škrupiny však opotrebovanie vzniknuté trením o stoličku, vykazovali. Ide o mimoriadne dôležitú informáciu, ktorá antropológom umožní lepšie rekonštruovať stravovacie návyky našich predkov. Autori štúdie vysvetľujú, že cieľom ich experimentu bolo získať lepšie pochopenie pre to, ako poškodenie zubov vzniká. Ak dokážu pochopiť základné koncepty opotrebovania chrupu, potom môžu získať lepšiu predstavu o tom, čo naši predkovia konzumovali.

Už teraz sa však objavujú náznaky toho, že australopitek mohol konzumovať veľké množstvo semien, či inej tvrdšej potravy bez toho, aby si výraznejšie poškodil zuby. Autori zároveň poukazujú na to, že toto zistenie dáva perfektný zmysel vzhľadom na tvar chrupu a čeľuste australopiteka. Ak tento náš predok jedol na obed veľké množstvo malých a tvrdých semiačok, potreboval silnú čeľusť na to, aby dokázal rozhrýzť všetky drobné čiastočky.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close