Viete, kde všade môžete natrafiť na dezinformácie a ako ich môžete odhaliť?

Fake news a dezinformácie sú jedným z najväčších nástrah dnešnej doby. Kde všade sa s nimi môžeme stretnúť a ako ich môžeme odhaliť?

Ako to vyzerá v hlave typického konšpirátora?
Zdroj: Unsplash (Thought Catalog, engin akyurt), Úprava: Vosveteit.sk

Informácie na nás v dnešnej dobe číhajú z každého rohu. To však neznamená, že všetky z nich sú pravdivé. Pravdepodobne aj vy ste už narazili na desiatky ak nie stovky nepravdivých informácií a mnohým ste možno aspoň na chvíľku uverili alebo ste prinajmenšom zaváhali. Deje sa to častejšie, než si myslíte a to dokonca aj vzdelaným ľuďom. Ako sa vyznať v dobe dezinformácií? Z kadiaľ na nás fake news čiahajú a ako ich rozpoznať?

Prečo ľudia píšu fake news?

Pri prijímaní a vyhodnocovaní informácií by nám malo záležať na tom, prečo nám daný človek danú informáciu podáva. Automaticky nemusí ísť hneď o vyslovené klamstvo, neférovo sa ale dá verejná mienka ohýbať aj vytrhnutím informácie z kontextu.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Niektorí ľudia šíria dezinformácie len preto, aby zaujali. Iní sú však za to platení, alebo ich šíria dobrovoľne, aby šírili istý spoločenský naratív. Nie je dôvod akýkoľvek, tak my, cieľové publikum, ktorému sú tieto správy určené, by sme sa ich mali naučiť rozpoznávať. Čo si ale máme všímať?

Ako môžu fake news vyzerať?

Fake news už dávno nie sú len o statusoch, či článkoch v textovej forme. Zvlášť po rozšírení nástrojov umelej inteligencie nemôžeme na internete veriť obrázkom a videám, ktoré vidíme. Nedávno sme napríklad upozorňovali na prípad, kedy podvodníci dali do úst známej moderátorky klamlivé tvrdenia o možnosti investovať s vysokým ziskom. Útočníci, resp. podvodníci, vytvorili tak dôveryhodné, no falošné video.

Dezinformácie či falošné správy navyše už nezdieľajú len ľudia, ale aj boti. Kde všade na nás teda číhajú dezinformácie?

  • Články. Napriek tomu, že informáciu beriete z nejakého webu, neznamená to, že ide hneď o korektnú novinársku prácu. Na Slovensku máme stovky dezinformačných webov, ktorých zoznam vyhodnocujú napríklad na stránke konspiratori.sk. Seriózna redakcia sa vyznačuje napríklad uvádzaním jej financovania alebo vlastníckych štruktúr, uvádzaním mien autorov článku, odkazovaním na pôvodné zdroje a podobne. Nehovor viac o tom, že zabehnuté redakcie musia dodržiavať aj iné pravidlá etiky. Ak by tak nerobili, tak by stratili veľký zdroj financovania.
  • Statusy na sociálnych sieťach. Ešte divokejšie vody dezinformácií sa víria na sociálnych sieťach. Či sa jedná o známeho politika alebo náhodný Facebookový profil, napísať dezinformáciu na internet je oveľa jednoduchšie, ako sa nad ňou zamyslieť alebo ju vyvrátiť. Falošné správy na sociálnych sieťach pritom majú ďalekosiahle dopady na ľudí, ktorých sa týkajú. Bohužiaľ, tento správ sa môže šíriť rýchlosťou blesku. V minulosti sme napríklad upozorňovali na prípad ženy, ktorú očiernil neznámy páchateľ a to spôsobom, že o nej publikoval príspevok, že unáša deti. Išlo o klamstvo, no napriek tomu sa jej stovky ľudí vyhrážalo za to, čo mala údajne spraviť.

    bill gates hoax
    Zdroj: Vosveteit.sk / Printscreen známej dezinfo stránky

  • Súkromné skupiny. Napríklad na Telegrame sú známe tým, že ľudia na nich bez pocitu zodpovednosti zdieľajú nie len nepravdivé, ale často aj nenávistné statusy. Takíto ľudia málokedy odkazujú na dôveryhodné zdroje a fotky alebo videá, ktorí zdieľajú, sú často vytrhnuté z kontextu, alebo pridelené k inej udalosti, než v skutočnosti vznikli.
  • Fotografie a videá vytvorené umelou inteligenciou. Umelá inteligencia je skvelým nástrojom, no v rukách dezinformátora ide o nástroj, ktorý môže narobiť veľké škody. Dnes stačí zadať slovný popis do aplikácie a vytvorí vám dôveryhodné video.

  • Deepfake a klonovanie hlasu. Možno ste sa už stretli s tým, že ste počuli na nahrávke šokujúce tvrdenie od známej osobnosti. Vedeli ste, že na to, aby ste vytvorili klonovaný hlas a ďalej s ním pracovali, stačí vám trojsekundový záznam hlasu osoby, ktorej hlas chcete zneužiť?

Ako rozpoznať fake news?

  • Dožadujte sa primárneho zdroja. Ak niekto napríklad tvrdí, že Elon Musk povedal nejaký výrok, dožadujte sa priameho zdroja tohto výroku, teda sociálnej siete Elona Muska alebo rozhovoru s ním, kde tento výrok údajne padol
  • Zamyslite sa nad tým, čo čítate. Ak by napríklad nejaký Zdeno z Popradu zistil, že Materina dúška lieči rakovinu, slovenské gazdiné by ju na to už dávno používali a medzičasom by na to prišli aj vedci, ktorí sa jej výskumom venujú celý život.
  • Ostaňte pokojný. Dezinformátori sa spoliehajú na to, že človek sa nechá rozrušiť a práve preto sa nezamýšľa nad tým, či je informácia pravdivá. Vychádza to z pradávnej povahy nášho mozgu, podľa ktorej pri krízových situáciách nebolo času na rozmýšľanie. Keď akýsi pračlovek zakričal, že k jaskyni beží medveď, nebolo rozumné sa zamýšľať nad tým, či si vymýšľa, ale rovno utekať. Ostaňte teda pri čítaní online obsahu pokojný. Pomôže to nie len vášmu vyhodnocovaniu dezinformácií, ale aj vášmu celkovému psychickému zdraviu.
  • Buďte opatrný pri médiách, ktoré už niekedy preukázane klamali. Majte sa na pozore, ak čítate článok na stránke, ktorá už v minulosti klamala. Pravdepodobne ani vy by ste nešli do obchodu opakovane, keď vám tam predavačka pravidelne vydáva menej peňazí. Rovnako by ste sa mali zachovať aj pri stránkach, ktoré opakovane klamú.
  • Dezinformátori často pracujú s emóciou. Keď čítate falošné správy, častokrát jej autor sa hrá s vašimi pocitmi. V úvode článku môže navodiť u vás napríklad dôveryhodnosť, že vám povie nejaký fakt. Následne ale, ako sa posúva ďalej, tak už prestáva odkazovať na dôveryhodné zdroje, svoje tvrdenia a myšlienky podáva ako overené fakty a prichádza s závermi v prospech jednej či druhej skupiny. Pre dezinformačný obsah nie je ničím výnimočným, ak prichádza sa bombastickými zisteniami, pričom sa často odvoláva na nedôveryhodné alebo žiadne zdroje.
  • Skontrolujte dátumy a kontext. Informácie môžu byť vytrhnuté z kontextu alebo zastarané, ale stále šírené ako aktuálne. Skontrolujte dátumy a kontext, v ktorom boli informácie publikované. Napr. fotografie a videá dezinformátori často používajú v inom a zavádzajúcom kontexte.
Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre