Pozrite sa do mysle konšpirátora: Takto vyzerá človek, ktorý má tendenciu veriť takýmto teóriám najčastejšie
Autori novej štúdie zistili, že typickí konšpirátori nie sú "podivíni", ako ich častokrát vyobrazuje popkultúra.
Dezinformácie a konšpirácie možno považovať za jeden z najväčších problémov digitálnej doby. Neoverené a poplašné správy sa dnes prostredníctvom sociálnych sietí dokážu šíriť rýchlosťou blesku a zatiaľ neexistuje žiadna efektívna zbraň, ktorá by nám mohla pomôcť proti nim zakročiť.
Začneme surovo vymazávať príspevky a profily šíriace dezinformácie alebo konšpiračné správy? Hoci nie tak stará štúdia dokázala, že práve takto by väčšina ľudí proti hoaxom rôzneho druhu zakročila, v tomto prípade musíme mať jasno v tom, čo ešte spadá pod slobodu prejavu a čo už možno považovať za záškodnícku činnosť. Keďže šírenie hoaxov, dezinformácií a konšpirácií sa spája s túžbou internetových „lajkov“ a „srdiečok“, vedci navrhujú zaviesť systém verím/neverím, ktorý by mohli ľudia používať a podobne ako lajky, aj tento ukazovateľ reakcii by pomohol algoritmu vytriediť príspevky, zatiaľ čo ľudia by si dali viac záležať na šírení hodnoverných informácií.
Portál American Psychological Association však informuje o štúdii, ktorá sa na problematiku pozerá z iného konca. Autori nehľadali spôsob ako potlačiť šírenie konšpiračných teórií, no chceli pochopiť, prečo vôbec vznikajú a prečo im ľudia veria. V práci vysvetľujú, že ľudia ktorí sú náchylnejší veriť a zdieľať konšpiračné teórie sa vyznačujú jedinečnou kombináciou osobnostných čŕt.
Ako vo svojej práci popisujú, učebnicový konšpirátor je človek silno sa spoliehajúci na svoju intuíciu, pričom k ostatným cíti antagonizmus a cíti sa nadradený. Zároveň ide o typ človeka, ktorý všade okolo seba vníma nejakú hrozbu.
„Konšpirátori nie sú prostoduchí a duševne narušení jedinci, ako ich častokrát vidíme vyobrazených v popkultúre. Mnohí sa na konšpiračné teórie upínajú, lebo chcú naplniť svoje motivačné potreby a chcú sa vyznať vo svojich pocitoch núdze a slabosti,“ tvrdí Shauna Bowes, jedna z autorov novej štúdie.
Profil konšpirátora
Už predchádzajúce práce sa pozerali na myseľ konšpirátora, no tieto práce spravidla chápali osobnosť a motiváciu človeka ako oddelené veci. V rámci novej štúdie sa vedci pozreli na tieto faktory spolu a priniesli viac ucelený a detailný pohľad na to, kto a prečo zdieľa alebo vytvára konšpiračné teórie. Autori analyzovali dáta zo 170 štúdií, do ktorých sa dokopy zapojilo viac ako 158-tisíc dobrovoľníkov. Tí pochádzali hlavne zo Spojených štátov, Spojeného kráľovstva a Poľska.
Neprehliadnite
Čo sa týka profilu konšpirátora, typicky ide o človeka, ktorý má potrebu cítiť sa bezpečne v prostredí v ktorom žije. Zároveň však musia byť súčasťou komunity, ktorá sa identifikuje ako „nadradená“ iným. Srdcom konšpiračných teórií býva „skrytá pravda“ o komplikovaných udalostiach, o ktorej nevie nikto, len konšpirátor. Rovnako treba uviesť, že nezáleží na tom, aké vzdelanie máme, skôr uveríme informáciám od ľudí, s ktorými sa identifikujeme ako súčasť našej vlastnej kultúrnej skupiny.
Zaujímavé je však, že týchto ľudí nepoháňa potreba zistiť pravdu, namiesto toho boli hlavnými motivátormi sociálne vzťahy. Ak je konšpirátor citlivejší na sociálne hrozby, potom má tendenciu veriť konšpiráciám založeným na udalostiach. Do tejto kategórie spadá konšpirácia, že pád dvojičiek nebol v skutočnosti teroristický útok, ale zámerná činnosť americkej vlády.
Paranoja taktiež do veľkej miery prispieva k tomu, či niekto bude veriť konšpiračným teóriám alebo nie. Ukázalo sa, že ľudia ktorí doslova žijú rôznymi konšpiráciami bývajú neistí, paranoidní, emocionálne prchkí, impulzívni, utiahnutí, podozrievaví alebo dokonca až manipulatívni, egocentrickí a excentrickí.
Na opačnej strane stáli osobnostné črty veľkej päťky (extraverzia, ústretovosť, otvorenosť, svedomitosť a neurotizmus), kedy ľudia mali oveľa slabší vzťah ku konšpiračnému mysleniu.
Komentáre