Sloboda prejavu vs. škodlivé dezinformácie: Ako sa na tento problém pozerajú bežní ľudia?!
Výskumníci z inštitútu Maxa Plancka vo svojom výskume zisťovali, ako sa k šíreniu dezinformácií stavajú bežní ľudia.
Dnes žijeme v informačnej dobe, čo znamená že na internete nájdeme v akejkoľvek dobe obrovské množstvo informácií. S tým, bohužiaľ, rastie aj riziko šírenia dezinformácií. Dezinformácie sa stali výrazným problémom modernej doby, no zdá sa, že zabránenie ich šíreniu nie je až také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Výskumníci z inštitútu Maxa Plancka v spolupráci s niekoľkými ďalšími univerzitami čelia zaujímavej dileme. Čo robiť, keď sa potlačenie dezinformácií stretne s právom na slobodu slova? V tomto prípade môžeme hovoriť o morálnej dileme, ktorá nemá správne riešenie. Výskumníci sa preto obrátili na bežných obyvateľov a v štúdii skúmali, čo by robili oni.
Väčšina respondentov by potlačila šírenie dezinformácií, obzvlášť ak hovoríme o rizikových správach, ktoré sa šíria opakovanie. Výsledky prieskumu môžu pomôcť platformám navrhnúť vhodnejšie postupy ohľadne tejto dilemy. Pomôcť môže ale aj politikom pri tvorbe opatrení, ktoré by bránili šíreniu falošných správ.
Problém dezinformácií nás prudko zasiahol v roku 2021, kedy väčšina veľkých sociálnych sietí zablokovala bývalého amerického prezidenta, Donalda Trumpa. Ďalšia dramatická situácia nastala krátko po prepuknutí pandémie COVID-19. Určite ste sa aj vy stretli s mnohými dezinformáciami, ktoré sa v tej dobe šírili naprieč Facebookom alebo inými sociálnymi sieťami. Pomerne kontroverzné rozhodnutie prišlo zo strany Elona Muska, ktorý obrátil politiku Twitteru hore nohami a obnovil všetky pozastavené účty šíriace dezinformácie o covide.
„Sociálne siete sú zatiaľ jedinými platformami, ktoré rozhodujú o kontrole šírenia dezinformácií. Môžeme povedať, že tieto platformy sú rozhodujúcimi vo veci regulovania slobody slova na internete. Každá debata zaoberajúca sa tým, čo možno a nemožno na internete zdieľať rýchlo prerastie do horúcej diskusie,“ tvrdí vedúca štúdie Anastasia Kozyreva.
Ponechať slobodu prejavu alebo zakročiť?
Na jednej strane máme slobodu slova, no na tej druhej máme konšpirátorov, ktorí ju využívajú na šírenie ničím nepodložených tvrdení. Najhoršie dezinformácie majú potenciál spôsobiť vážne škody, a to nielen na zdraví. Podľa autorov výskumu je kľúčom k riešeniu tejto dilemy názor ľudí a ich postoj k podobným problémom. Do štúdie sa zapojilo viac ako 2500 dobrovoľníkov. Tí sa rozhodovali medzi odstránením príspevkov na sociálnych sieťach šíriacich dezinformáce,alebo zachovania absolútnej slobody prejavu. Zároveň sa mali rozhodnúť či dezinformačné účty potrestajú ľahko varovaním, alebo pozastavia ich účet na určitú dobu, alebo na neurčito. Dobrovoľníkom vedci ukázali samotné účty, ich pozadie a aj dôsledky šírenia dezinformácií.
Neprehliadnite
Väčšina dobrovoľníkov vykonala nejaké kroky k zabráneniu šírenia dezinformačných príspevkov. V priemere 66% dobrovoľníkov chcelo dezinformačné príspevky vymazať a 78% chcelo podniknúť aj nejaké kroky voči samotnému účtu. Zároveň ale treba spomenúť, že nie všetky prehrešky sa trestali rovnako.
Najmenej penalizácií získavali dezinformačné príspevky ohľadom globálneho otepľovania, na ktoré reagovalo 58% dobrovoľníkov. Dobrovoľníci ale častejšie reagovali na dezinformácie týkajúce sa popierania holokaustu a očkovania v 71% a 66% prípadov. Najčastejšie reagovali na dezinformácie ohľadom výsledkov volieb, a to až v 69% prípadov.
„Naša práca ukazuje, že takzvaní absolutisti voľného prejavu, napríklad Elon Musk, nemajú predstavu o názore verejnosti. Väčšina ľudí verí, že sloboda prejavu by nemala byť absolútna, obzvlášť ak má potenciál niekomu ublížiť. Obsah by sa mal zo sociálnych sietí odstrániť a dezinformačné účty by nemali mať možnosť vytvárať ďalšie dezinformačné príspevky obzvlášť v extrémnych prípadoch,“ tvrdí spoluautor štúdie, Stephan Lewandowsky.
Dobrovoľníci počas štúdie nemali tendenciu častejšie reagovať na obsah, ktorý by bol proti ich politickému názoru, ani častejšie netrestali účty odlišného politického názoru.
Komentáre