Nenechajte sa oklamať! Ako môžete rozpoznať dezinformácie na internete?!
Ako môžete odlíšiť dezinformáciu od dôveryhodnej informácie? Niekedy je to ťažké, no dá sa to. Takto rozpoznáte falošnú správu aj vy!
V čase sociálnych sietí sa dezinformácie môžu šíriť priam svetelnou rýchlosťou. Stretávame sa s nimi na Facebooku, Instagrame, ale aj iných platformách. Natrafiť na ne môžete bez ohľadu na obsah, ktorý bežne vyhľadávate a niekedy je mimoriadne náročné rozoznať pravdu od šikovne vykonštruovanej lži.
Minulý rok nás prekvapil facebookový profil, ktorý vytvoril hoax nie dlho po tom, ako bankové aplikácie začali ukazovať uhlíkovú stopu pri nákupoch kartou. Osoba menom Miroslav Čimo vytvorila príspevok, v ktorom hovorila o tom, že v budúcnosti nám banky zmrazia účet, ak presiahneme určitý limit CO2. Na prvé počutie znie takáto správa ako hlúposť, no napriek tomu si príspevok získal na sociálnej sieti obrovské množstvo pozornosti.
Téme hoaxov sa venuje aj profil Polície SR, ktorý sa snaží upozorniť na najnovšie dezinformácie alebo podvody. Aj napriek ich výbornej práci však niekedy nestíhajú s obrovským množstvom hoaxov, ktoré sa denne objavia v kyberpriestore. Minulý rok, nie dlho po vyššie spomínanom príspevku, však upozornila na zaujímavý prieskum vytvorený Európskou úniou. V rámci tohto prieskumu zisťovali ako dokážu občania členských štátov rozoznať pravdivú informáciu od hoaxu. Medzi pýtanými sme boli aj my, Slováci.
Ak chcete vedieť viac z prieskumu, do pozornosti dávame tento článok. V skratke ale vysvitlo, že až 30% Slovákov otvorene priznalo, že má problém odhaliť dezinformácie.
Ako rozpoznať dezinformáciu?
Najzakladanejším a najrýchlejším spôsobom odhalenia hoaxu je pozrieť si zdroj. V tomto prípade nezávisí od toho, či ide o facebookový profil alebo webový portál. Ak má niekto históriu zdieľania hoaxov a dezinformácií, pravdepodobne nepôjde o najdôveryhodnejší zdroj.
Neprehliadnite
„Vysoký počet sledovateľov nemusí nevyhnutne znamenať, že účet na sociálnej sieti je spoľahlivým zdrojom.“, vysvetľuje portál EU vs. Disinfo.
Špecifickým prípadom sú portály, ktoré sa snažia napodobniť reálne a dôveryhodné spravodajské stránky. V tomto prípade si pozrite URL adresu a uistite sa, že ide o pravú adresu dôveryhodného portálu. Odporúča sa urobiť si záložky na vaše obľúbené stránky, pretože niekedy je náročné poznať falošnú stránku od tej skutočnej.
Ďalším spôsobom je analyzovať samotný obsah, hovorí portál EU vs. Disinfo. Každý máme radi dobrú zápletku a drámu, no skutočné spravodajstvo býva častokrát, až na pár výnimiek, nudné a fádne. Ak sa vám zdá príbeh až príliš zapletený, nemusí to hneď znamenať, že ide o hoax, no daný článok si prečítajte ešte raz s chladnejšou hlavou. Danú správu si môžete overiť aj porovnaním s dôveryhodnými zdrojmi.
Jednou z hlavných náplní spravodajstva je informovať o tom čo sa stalo, kedy sa to stalo, kde sa to stalo a kto, alebo čo bolo príčinou. Inými slovami povedané, dôveryhodný článok sa pokúsi priniesť čo najviac overených informácií a v tomto prípade ide o fakty, ktoré vie portál alebo autor dokázať. Ak sa však v článku spomínajú tajné organizácie, Ilumináti alebo ďalšie konšpirácie, ktoré sú momentálne v móde, takmer s istotou ide o dezinformáciu. Rovnako sledujte aj zdroje, na ktoré sa autor odvolával. Častokrát dezinformačné weby sa odvolávajú na ďalšie dezinformačné stránky prípadne ľudí, ktorým nie je proti srsti vypustiť klamstvo, len aby sa zaľúbili publiku.
Snažia sa udrieť na citlivú strunu
Hoaxeri sa však v tomto prípade snažia udrieť aj na citlivú strunu aj frázami typu „všetko je prepojené,“ alebo „nič nie je tak, ako sa zdá.“ Pri čítaní podobných viet by ste mali obzvlášť zbystriť pozornosť. Dezinformačné články sa väčšinou držia jedného (pozn. redakcie: Toho svojho) názoru a odmietajú akúkoľvek protirečiacu teóriu. Väčšina takýchto článkov ani nemá uvedené zdroje, odkiaľ autor čerpal informácie.
„Renomovaná žurnalistika sa riadi definovanými priemyselnými štandardmi: článok by mal mať viac ako jeden zdroj a mal by reprezentovať konkurenčné názory, aby predložil vyvážený popis daného problému.“, vysvetľuje portál EU vs. Disinfo.
Rovnako by sme vám dali do pozornosti aj to, že na sociálnych sieťach si dokáže vytvoriť svoj profil hocikto a zároveň môže hocičo zdieľať a ak dodrží niekoľko zásad ochrany svojho súkromia, tak obsah môže zdieľať bez obáv, že by bol za to potrestaný. Preto sa vždy pozerajte skôr po dôveryhodných spravodajských stránkach, čo píšu na danú tému. Pri spravodajských weboch si všímajte, či je na stránke uverejnený prevádzkovateľ portálu a autori článku. Má redakcia webu aj reálne redakciu? Mnohé dezinformačné stránky píšu správy spoza počítača bez toho, aby hľadali odpovede u kompetentných. Prípadne píšu o vojne bez toho, aby reálne mali jedného redaktora v krajine, kde je vojnový konflikt.
Skontrolujte si pôvod obrázku
Každý, kto kedy písal článok, tak vie, že nadpis a obrázok sú hlavnými atribútmi, aby ho niekto otvoril. Dezinformátori preto často prichádzajú s bombastickými titulkami a ešte s viac bombastickými obrázkami. Mnohokrát popisujú nejakú udalosť a priložia k nej obrázok, ktorý síce nejako súvisí s témou, ale obrázok bol zhotovený v inom čase alebo v súvislosti s inou udalosťou. Spomenúť si môžeme napríklad na bombastický príspevok ruského veľvyslanca, ktorý publikoval fotografiu cintorína v Ladomirovej, ktorá bola vyhotovená v čase jeho rekonštrukcie, s textom, kde tvrdil, že starosta obce zrovnal pamätný cintorín so zemou.
Mimochodom, vedeli ste, že obrázok môžete vyhľadať na internete pomocou kliknutia na neho ľavým tlačidlom myšky?
Kedy zdieľať informáciu?
Väčšine z nás stačí atraktívny titulok a už správu posúvame našim priateľom a známym. Ak chceme informáciu zdieľať ďalej a záleží nám na tom, aby sme nešírili hoaxy, treba si najprv prečítať celý článok. Až potom sa rozhodnite, či ho prezdieľať ďalej. Nenechajte sa oklamať falošným pocitom naliehavosti alebo inými faktormi, ktoré podvodníci a hoaxeri častokrát využívajú.
Komentáre