Vedci ukázali spôsob, ako môžeme obmedziť šírenie dezinformácií: Čo naň poviete?
Dezinformácie sú obrovským problémom modernej doby a v niektorých prípadoch môžu predstavovať aj nebezpečenstvo.
Koncom minulého mesiaca sme informovali o zaujímavom experimente, na ktorom sa podieľali výskumníci z inštitútu Maxa Plancka. Zisťovali, ako by si ľudia poradili so šíriacimi sa dezinformáciami na sociálnych sieťach.
Neoverené informácie predstavujú v dnešnej informačnej spoločnosti čoraz väčší problém a v niektorých prípadoch môžu byť aj nebezpečné. Ľudia majú tendenciu zdieľať senzačné informácie bez toho, aby sa pozreli na zdroj alebo zapojili kritické myslenie. Keď sa pozrieme na túto problematiku, častokrát sa stretávame s dvoma vyhranenými názormi – Ponechať slobodu slova, alebo dezinformačné príspevky vymazať?
Ako dokázala aj vyššie spomínaná štúdia, ľudia majú v tomto probléme jasno, niečo by sa so šírením dezinformácií malo urobiť. V tomto bode nastupuje nová štúdia, za ktorou stáli výskumníci z University College London. Potlačiť šírenie dezinformácií na sociálnych sieťach by sme mohli pridaním jednoduchých tlačidiel verím jej/neverím jej.
„Jeden z dôvodov šírenia dezinformácií je, že sú užívatelia odmeňovaní lajkami a zdieľaniami populárnych príspevkov. Málokedy sa ale zastavíme nad samotnou správou a zamyslíme sa, či môže byť pravdivá. Navrhli sme preto jednoduchý systém ako odmeniť dôveryhodnosť informácie a zároveň potlačiť množstvo zdieľaných dezinformácií,“ tvrdí profesorka Tali Sharot jedna z autorov štúdie.
Táto nová práca nadväzuje na predchádzajúce výskumy, ktoré dokázali, že ľudia majú tendenciu skôr zdieľať tvrdenia, s ktorými sa už niekedy stretli. Z tohto prípadu sa teda skutočne potvrdzuje, že opakovanie je matkou múdrosti. Otázkou teda ostávalo už len to, ako vystaviť ľudí čo najdôveryhodnejším informáciám.
Verím/Neverím
Autori štúdie vykonali sériu šiestich experimentov, do ktorých sa zapojilo 951 dobrovoľníkov. Vedci simulovali sociálnu sieť, pričom jedna skupina musela zdieľať spravodajské články a druhá ich musela hodnotiť nielen pomocou „lajkov“ a „dislajkov“, no mohli reagovať aj tlačidlami verím a neverím. Polovica zo zdieľaných článkov bola dezinformačná.
Neprehliadnite
Prekvapením bolo, že dobrovoľníci používali tlačidlá verím a neverím častejšie ako lajky. Zároveň sa ukázalo, že druhá skupina začala pridávať viac hodnoverných informácií, aby nazbierali čo najviac pozitívnych reakcií. Ľudia taktiež venovali viac pozornosti tomu, či spravodajský článok znel dôveryhodne.
Po skončení experimentu sa zistilo, že ľudia používajúci tlačidlá verím/neverím získali presnejšie presvedčenia o dianí okolo nich.
„Myslím že je náročné predpovedať, ako by tento systém fungoval v reálnom svete, kde toho na nás vplýva oveľa viac. Predpokladáme však, že pridanie tejto funkcie by mohlo pomôcť potlačiť šírenie dezinformácií,“ tvrdí Sharot.
Viacerí experti dnes varujú, že takzvanú „vojnu s konšpiráciami a dezinformáciami“ prehrávame. Množstvo ľudí po celom svete verí najmenej jednej konšpiračnej teórií a situácia nie je lepšia ani na Slovensku. Výskum trnavskej Univerzity Cyrila a Metoda odhalil napríklad aj to, že 45% Slovákov verí tomu, že určitá skupina ľudí tajne kontroluje chod sveta.
V prieskume merali aj takzvaný konšpiračný index, teda priemer kladných odpovedí na otázky konšpiračného charakteru. Slovensko dosiahlo až 30,27, čo je jednou z najvyšších hodnôt v histórii vykonávania tohto prieskumu v akejkoľvek krajine. Francúzi v roku 2021 vykonali podobnú štúdiu, v ktorej si prvenstvo odnieslo Turecko, no len s hodnotou 25,29. Najnižšiu malo Dánsko s indexom 6,29.
Komentáre