Vedcom sa podarilo vrátiť myšiam „stratené“ spomienky: Dokázal to liek, ktorý sa bežne používa
Nedostatok spánku môže spôsobiť stratu pamäti, no tieto informácie nie sú v skutočnosti stratené.
Hlavne študenti zvyknú stráviť celú noc učením sa na dôležitú skúšku, hoci viaceré výskumy dokázali, že nedostatok spánku negatívne ovplyvňuje našu pamäť. V rámci novej štúdie vedci z University of Groningen dokázali, že informácie, ktoré získame počas spánkovej deprivácie, nie sú stratené, len sa nám ťažko spätne vybavujú.
Zároveň našli prelomový spôsob, ako tieto informácie vrátiť naspäť. Už predtým sa vedúci štúdie Robbert Havekes pozeral na to, ako nedostatok spánku ovplyvňuje pamäťové procesy mozgu.
„Dlho sme sa pokúšali nájsť spôsob, ako podporiť pamäť počas spánkovej deprivácie. V najnovšej štúdii sme sa pozreli na to, či je amnézia po nedostatku spánku príčinou straty informácií alebo len problémom s ich spätným vybavovaním,“ vysvetlil Havekes.
Prácu inšpirovala ďalšia typická situácia, s ktorou sa študenti stretávajú bežne. Počas skúšky si nevedia vybaviť odpoveď na otázku, na ktorú sa stopercentne pripravovali. Odpoveď ich napadne až v momente, keď opustia miestnosť. Na tejto situácii Havekes demonštroval že informácie sa do mozgu uložia, len sa k nim následne nevieme dostať.
V rámci práce preto skúmali našu pamäť optogenickým prístupom. Dosiahli to, aby sa v neurónoch zapojených v procese učenia, produkoval svetlocitlivý proteín channelrhodopsin. Následne dokázali privolať špecifickú spomienku tým, že na neurónové bunky zasvietili svetlo. Počas práce túto techniku uplatnili na hipokampus, ktorý nám pomáha s priestorovým vnímaním a ukladaním faktických informácií.
V rámci experimentu na myšiach im dali úlohu naučiť sa polohu určitých objektov. Táto úloha mala aktivovať neuróny v hipokampe. O niekoľko dní neskôr myši cvičenie opakovali s tým, že jeden objekt vedci presunuli na nové miesto. Jedna skupina myší nemala pred prvým testom dostatok spánku a táto skupina nedokázala rozpoznať zmenu, teda pravdepodobne si nepamätala pôvodnú polohu objektu. Keď však vedci reaktivovali neuróny v hipokampe svetlom, myši si spomenuli.
Neprehliadnite
„Náš experiment naznačuje, že informácia sa do mozgu uložila, no bez stimulácie sa ku nej mozog nevedel dostať,“ hovorí Havekes.
Liek na pamäť
Myši si rovnako spomenuli aj v prípade, keď im vedci dali liek s názvom roflumilast. Ide o liek, ktorý používajú astmatici alebo ľudia trpiaci Chronickou obštrukčnou chorobou pľúc. Keď dali vedci spánkovo deprivovaným myšiam liek krátko pred druhým testom, spomenuli si.
„Roflumilast je klinicky overeným liekom, teda ľudia ho môžu užívať. Náš výskum ponúka spôsoby ako otestovať, či by sme ho vedeli použiť aj na získanie prístupu k strateným spomienkam,“ tvrdí Havekes.
Experiment zároveň potvrdil aj to, že aspoň u myší sa nachádza v mozgu viac spomienok, než by sa očakávalo. Ak náš mozog funguje rovnako, výskumníci by mohli v budúcnosti nájsť spôsob, ako obnoviť pamäť pacientov, ktorí majú s ňou problémy. Havekes momentálne nie je zapojený do štúdie na ľuďoch, no ďalšie výskumy ukážu, či môžeme získať prístup k „strateným“ spomienkam.
Komentáre