Vedci objavili novú štruktúru v našom mozgu: Membrána SLYM môže hrať mimoriadne dôležitú úlohu!
Vedci v rámci známej štruktúry v mozgu objavili nový druh membrány, ktorá chráni náš mozog a pomáha monitorovať zápal či infekcie.
Ľudský mozog je záhada, do ktorej sa výskumníci dostávajú len veľmi pomaly. Či už ide o funkciu a prepojenia našich neurónov alebo najzákladnejšie biologické funkcie, zatiaľ toho o najdôležitejšom orgáne ľudského tela veľa nevieme.
Výskumníci však neustále hľadajú nové metódy, ako mozog skúmať. Vedci z University of Rochester 5. januára publikovali štúdiu, v ktorej približujú doteraz neznámy komponent ľudského mozgu. Tento komponent slúži ako ochranná bariéra a platforma, pomocou ktorej môžu imunitné bunky sledovať stopy infekcie alebo zápalu. Tento objav môže zmeniť naše základy chápania toho, ako ľudský mozog funguje.
Opisujú totiž množstvo dôležitých procesov buniek, ktorým sa vedci v predchádzajúcich štúdiách veľmi nevenovali. Ide o bunky, ktoré sa označujú ako glia a sú zapojené do procesov, ktoré pomáhajú odpratávať škodlivé látky z orgánu.
„Naša práca odhalila novú anatomickú štruktúru, ktorá segreguje a pomáha riadiť tok mozgomiešneho moku v mozgu a okolo neho. Vďaka našej štúdii sme dokázali odhaliť sofistikovanú úlohu prenosu a čistenia mozgu od odpadových látok. Zároveň sme však nahliadli aj na imunitný systém tohto orgánu,“ vysvetľuje Maiken Nedergaard, jedna z autorov štúdie.
Výskumníci sa vo svojej práci zamerali na sériu membrán, ktoré obklopujú mozog a sú zárukou toho, že ostane ponorený v mozgomiešnom moku. V rámci jednej bariéry, ktorú lekári poznali už dlhú dobu, výskumníci charakterizovali jej tri individuálne vrstvy – dura, rachnoid a pia. Nová štúdia objavila dodatočnú novú vrstvu, ktorá sa nachádza medzi arachnoidom a pia. Novú vrstvu, ktorá delí priestor na dve komory, označujú ako SLYM.
Nová štúdia skúmala túto vrstvu v myšacom mozgu, no potvrdil, že sa nachádza aj v mozgu dospelého človeka. Vrstva SLYM je typom membrány, ktorá obklopuje a chráni aj iné orgány a nazýva sa mezotelióm. Autori štúdie sa domnievali, že podobná ochranná vrstva môže obklopovať aj náš mozog.
Neprehliadnite
Tenká, no pevná membrána
SYLM vrstva je mimoriadne tenká a jemná a pozostáva len z niekoľkých buniek. Napriek tomu ňou umožňuje prechod len veľmi drobným molekulám. Predpokladá sa, že oddeľuje „špinavý“ a „čistý“ mozgomiešny mok. Najnovšie pozorovania naznačujú prítomnosť kontrolovaného prúdenia tejto tekutiny. Počas „čistenia“ nášho mozgu sa z orgánu vyplavujú škodlivé proteíny spájajúce sa s Alzheimerom a inými druhmi neurodegeneratívnych ochorení.
V rámci novej štúdie vedci získavajú možnosť ako lepšie pochopiť fungovanie glymfatického systému, ktorý riadi očistu mozgu. Počas výskumu sa vedcom nepodarilo zistiť, akú úlohu hrá vrstva SLYM pri mozgových neurodegeneratívnych ochoreniach, no to nebolo ani jej zámerom. V nasledujúcich štúdiách sa však vedci budú môcť zamerať aj na tento problém. Zistilo sa ale, že počas zranení mozgu sa môže bariéra SLYM pretrhnúť.
Ak nastane poškodenie tejto bariéry, naruší sa aj prúdenie mozgomiešneho moku a tým pádom aj fungovanie glymfatického systému. S poškodením tohto systému mohli do mozgu vstúpiť aj imunitné bunky, ktoré sa nespájajú s centrálnou nervovou sústavou. To vedie autorov štúdie k teórii, že poškodenie funkcií bariéry SLYM môže viesť k celej rade neurodegeneratívnych ochorení, napríklad Alzheimerovej choroby, skleróze multiplex a ďalších.
Komentáre