Vedci zistili, kde a kedy sa mohli Neandertálci a Denisovania, dva odlišné druhy človeka, navzájom krížiť
Dnes vieme, že Homo sapiens sa krížil s Neandertálcami, no k páreniu rozličných druhov človeka mohlo dochádzať aj v iných prípadoch.
Výskumníci dnes na základe DNA a ďalších dôkazov predpokladajú, že moderní ľudia sa v určitom bode histórie krížili s ďalšími vtedy žijúcimi predkami, napríklad Neandertálcami alebo Denisovanmi.
Veda zatiaľ vie povedať len to, že k tomuto kríženiu medzi druhmi dochádzalo, no postupne začíname odkrývať aj ďalšie detaily tohto spolunažívania. Viac svetla do tejto záhady prináša aj nový výskum vedcov z Institute for Basic Science. V rámci ich novej práce tvrdia, že zmeny v množstve atmosférického oxidu uhličitého ovplyvňovali podnebie a vegetáciu spolu s tým však aj to, kde a kedy mohlo ku kríženiu ľudských druhov dochádzať.
V roku 2018 sa výskumníkom podarilo nájsť ostatky Denisovana, druhu človeka o ktorom stále bohužiaľ veľa nevieme. Tohto jedinca vedci prezývajú Denny a predpokladá sa, že žil pred približne 90-tisíc rokmi. Denny je výnimočná tým, že bola dcérou Denisovana a Neandertálky. Spolu s hŕstkou ďalších ostatkov Denisovanov aj Denny objavili v jaskyni Denisova.
Aj toto dievča je dôkazom toho, že ku kríženiu medzi druhmi mohlo pred desiatkami tisícmi rokov skutočne dochádzať. Zároveň sa ukázalo, že kríženie Homo Sapiens a ďalších druhov nebolo jediným. Vedci sa pokúšajú dopátrať sa k tomu, kde ku kríženiu druhov dochádzalo, no spoliehať sa môžu len na mimoriadne vzácne fosílne vzorky a ešte vzácnejšiu prastarú DNA.
Autori novej štúdie sa preto rozhodli uberať sa trochu odlišným smerom. Na základe paleoantropologických dôkazov, genetických dát a simulácií dávneho podnebia Zeme sa im podarilo zistiť, že Neandertálci a Denisovania preferovali iné klimatické podmienky. Denisovania sa viac prispôsobili chladnejším prostrediam a obývali napríklad tundry. Neandertálci zas obľubovali miernejšie podmienky.
Neprehliadnite
„Čo z tohto môžeme vyčítať je fakt, že obydlia týchto dvoch druhov boli geograficky rozdelené. Neandertálci žili typicky v juhozápadnej Eurázii, zatiaľ čo Denisovania žili na everovvýchode,“ tvrdí doktor Jiaoyang Ruan, vedúci štúdie.
V jednom bode sa ich územia prelínali
Počítačové simulácie však ukázali niečo zaujímavé. Počas období medzi ľadovými dobami, keď bola orbita Zeme eliptickejšia a leto na severnej pologuli sa odohrávalo bližšie pri Slnku, vtedy sa začali územia Neandertálcov a Denisovanov prelínať. Autori štúdie naznačujú, že s prelínajúcim sa teritóriom sa tieto dva druhy prirodzene stretávali o niečo častejšie. To zvýšilo šance na kríženie. Nižšie na snímke sa môžete pozrieť, kde pravdepodobne dochádzalo k samotnému kríženiu (na mapke ide o oblasť Areas of potential interbreeding, teda oblasti potenciálneho kríženia).
A climate-orchestrated early human love story https://t.co/04TlZDmc6n pic.twitter.com/hKH4KadNHA
— Dennis Young (@ProfitableNote) August 13, 2023
Simulácie teda poskytujú viac kontextu pre kríženca menom Denny. Zároveň však simulácie podnebia súhlasia aj s inými známymi prípadmi kríženia pred 78 a 120-tisíc rokmi. Výskumníci by mohli potvrdiť aj potenciálne staršie kríženia, ktoré sa mali odohrať pred 210 a 320-tisíc rokmi. Na to však treba dodatočné paleogenetické rekonštrukcie. Tie však majú potenciál potvrdiť robustnosť nového klimatického modelu.
Komentáre