Najstaršie neandertálske rytiny prezrádzajú viac zo záhadného umenia našich predkov
Výskumníci objavili vo francúzskej jaskyni rytiny, ktoré mohli vytvoriť len Neandertálci. V tomto boli takmer ako my.
Rytiny na stene vo francúzskej jaskyni sú podľa autorov novej štúdie najstaršie stopy, ktoré po sebe zanechali Neandertálci. Aj tieto dôkazy naznačujú, že naši najbližší evoluční predkovia neboli len primitívnymi jaskynnými ľuďmi, no išlo o pomerne komplexný druh.
Dnes vedci vedia, že aj Neandertálci mali svoju kultúru, no v skutočnosti vieme len veľmi málo o tom, ako ich kultúra a umenie mohlo vyzerať. Len hŕstka symbolických výjavov sa môže bez najmenších pochýb prikladať Neandertálcom a aj v tomto prípade existuje určitá dávka kontroverzie a neistoty. V rámci novej štúdie publikovanej v PLOS ONE sa však vedcom podarilo objaviť jednu z najstarších neandertálskych rytín na svete.
Tieto rytiny objavili v jaskyni La Roche-Cotard, ktorá sa nachádza vo francúzskom Centre-Val de Loire. V tomto prípade ide o stopy, ktoré po sebe zanechali prsty. Výskumníci využili rôzne analytické a rekonštrukčné postupy na vytvorenie 3D modelu rytín. Na základe tvaru a usporiadania objavených rytín usúdili, že ide o úmyselne vytvorené organizované tvary. Tie Neandertálci vytvorili vlastnými rukami.
Následne vedci zisťovali, aké staré sú vrstvy, do ktorých naši predkovia rytiny vytvárali. Ukázalo sa, že obrazce vznikli pred 57-tisíc rokmi, teda oveľa skôr než Homo sapiens opustili Afriku a usadili sa v Európe. Okrem rytín našli v jaskyni aj niekoľko kamenných nástrojov, ktoré sa spájajú s Neandertálcami. Je teda veľmi pravdepodobné, že tento druh vytvoril aj nákresy na stenách jaskyne.
Neandertálci mali umelecké cítenie
Samotné tvary sú vo svojej povahe abstraktné, vedci teda nedokázali určiť čo sa za nimi ukrýva. Vznikli však v rovnakej dobe ako rytiny druhu Homo sapiens v iných kútoch sveta. Aj tento dôkaz teda naznačuje, že Neandertálci nám mohli byť podobní viac, ako sme si doposiaľ mysleli.
Neprehliadnite
„Rytiny na stene jaskyne majú 57-tisíc rokov, čo znamená, že ide o najstaršie rytiny objavené vo Francúzsku, ak nie v celej Európe,“ tvrdia autori štúdie.
Vnímanie umenia a schopnosť symbolického zachytenia myšlienok sa považuje za mimoriadne dôležitý bod v evolúcii nášho druhu. Zároveň ide o vlastnosť, ktorú sme dlho pripisovali len modernému človeku. Najstaršie symbolické artefakty majú približne 70-tisíc rokov, no spájajú sa s moderným človekom, ktorý v tom čase obýval Afriku.
V roku 2018 výskumníci z University of Southampton a inštitútu Maxa Plancka objavili v španielskych jaskyniach maľby, ktoré mali vzniknúť pred viac ako 64-tisíc rokmi. Tieto maľby taktiež museli vytvoriť Neandertálci, ktorí toto územie obývali oveľa skôr. Na stenách jaskyne sa našli maľby zvierat, rôzne usporiadaných bodiek a geometrických tvarov. Autori výskumu taktiež potvrdili, že aj Neandertálci mali podobné umelecké myslenie ako my, teda dokázali svoje myšlienky vyjadriť symbolicky. Vek malieb za im podarilo určiť na základe uránovo-tórovej metódy.
Komentáre