Mali neandertálci umelecké cítenie ako my, alebo boli len „surovcami“?
Maľovať na steny jaskyne je niečo, čo sa až donedávna považovalo za vlastnosť moderného človeka.
Človek neandertálsky sa považuje za nášho priameho predka a objavuje sa čoraz viac dôkazov o tom, že nešlo o primitívnych jaskynných ľudí, ako sme ich kedysi vykresľovali. Neandertálci s najväčšou pravdepodobnosťou boli veľmi podobní modernému človeku.
Nielenže dokázali loviť svoju korisť na diaľku, no podľa jednej z prvých neandertálskych jaskynných malieb mali podobné umelecké cítenie ako my. Maľbu objavili vedci z University of Southampton a inštitútu Maxa Plancka ešte v roku 2018. Antropologický výskum odhalil v troch španielskych jaskyniach maľby, ktoré vznikli pred viac ako 64-tisíc rokmi, teda 20-tisíc rokov pred príchodom moderného človeka na územie Európy.
Maľby teda museli vytvoriť Neandertálci, ktorí toto územie obývali oveľa skôr. Na stenách jaskyne sa našli maľby zvierat, rôzne usporiadaných bodiek a geometrických tvarov. Autori výskumu poukázali na to, že aj Neandertálci mali podobné umelecké myslenie ako my, teda dokázali svoje myšlienky vyjadriť symbolicky. Vek malieb za im podarilo určiť na základe uránovo-tórovej metódy.
Až do roku 2018 sa všetky jaskynné maľby považovali za dielo moderného človeka, teda druhu Homo sapiens. Uvažovalo sa síce aj o tom, že sme neboli jedinými „umelcami“ no akékoľvek pokusy prepojiť maľby s človekom neandertálskym skončili neúspechom, kvôli nepresným technikám určovania veku. Nová metóda priniesla presnejšie výsledky ako rádiokarbónová metóda, čím sa výskumníci mohli posunúť bližšie k riešeniu záhady.
„Považujeme to za mimoriadne vzrušujúci objav. Konečne máme v rukách dôkazy o tom, že aj Človek neandertálsky bol oveľa sofistikovanejší, než sa všeobecne predpokladalo. Náš objav zároveň našiel najstaršie jaskynné maľby na svete, datujúce sa 20-tisíc rokov pred moderných ľudí,“ vysvetľoval doktor Chris Standish, archeológ z University of Southampton.
Neandertálske umenie
Vo všetkých troch jaskyniach sa nachádzali červené alebo čierne maľby skupín zvierat, bodiek, geometrických tvarov. Objavili sa však aj rôzne vyrezávané tvary alebo odtlačky rúk. Výskumníci hovoria, že maľby nie sú vytvorené len tak na prvú stenu, ktorú Neandertálci uvideli. V tomto prípade si všimli mimoriadne sofistikované umelecké cítenie, pretože dokázali nielen miešať rôzne pigmenty, ale vedeli si vytvoriť aj vhodné nasvietenie.
Neprehliadnite
„Prvé fosílne Homo neanderthalensis sa objavili v 19. storočí. V tej dobe sme si vytvorili predstavu o tom, že Neandertálci boli jednoduchí a suroví ľudia, ktorí o umení nemali najmenšiu debatu. Aj napriek dôkazom, ktoré hovoria inak, táto predstava sa sčasti drží dodnes. Náš výskum prináša ďalšie dôkazy o tom, že sa Neandertálci chovali mimoriadne ľudsky,“ tvrdí Standish.
Vnímanie umenia a schopnosť symbolického zachytenia myšlienok sa považuje za mimoriadne dôležitý bod v evolúcii nášho druhu. Zároveň ide o vlastnosť, ktorú sme dlho pripisovali len modernému človeku. Najstaršie symbolické artefakty majú približne 70-tisíc rokov, no spájajú sa s moderným človekom, ktorý v tom čase obýval Afriku.
Najstaršie symbolické artefakty v Európe majú 40-tisíc rokov. Tie opäť vytvoril človek, ktorý sa z Afriky presťahoval na toto územie. Teraz majú vedci v rukách dôkazy o tom, že aj Človek neandertálsky bol schopný umeleckého cítenia a vyjadrenia svojich myšlienok alebo kultúry cez symbolické maľby.
Komentáre