Vedci rekonštruovali lebku jedného zo spoločných predkov dnešných primátov a ľudí
Druh Pierolapithecus catalaunicus žil pred približne 12-miliónmi rokov a podľa vedcov by nám mohol pomôcť objasniť evolučné záhady našich predkov.
V rámci novej štúdie sa vedcom z Amerického prírodovedeckého múzea v spolupráci s ďalšími vedeckými inštitúciami, podarilo rekonštruovať síce dobre zachovanú, no poškodenú lebku živočícha, ktorého môžeme považovať ešte za spoločného predka človeka a opíc.
Ide o druh Pierolapithecus catalaunicus a predpokladá sa, že žil pred približne 12-miliónmi rokov. Výskumníci predpokladajú, že tento tvor môže byť z hľadiska evolúcie človeka a dnešných primátov mimoriadne dôležitý. P. catalaunicus bol prvýkrát vedecky opísaný v roku 2004 a išlo o druh z diverznej skupiny, ktorá žila v Európe v období 15 až 7-miliónov rokov do minulosti. Výskumníci predpokladajú, že v evolučnom príbehu hominidov môže hrať tento druh významnú úlohu, pretože objavili lebku a čiastočnú kostru patriacu jednému jedincovi. Vo fosílnom zázname je takýto objav vzácnosťou.
“Charakteristika lebky a zubov je mimoriadne dôležitá pre pochopenie evolučných vzťahov medzi fosíliami rôznych druhov. Ak sa nám podarí k tomu nájsť aj kostru tela, dostávame jedinečnú možnosť presnejšie zaradiť tento druh na evolučný strom hominidov,” tvrdí kelsey Pugh, vedúca novej štúdie.
Predchádzajúce štúdie naznačovali, že druh Pierolapithecus catalaunicus mohol stáť vzpriamene, čo predchádzalo evolučným adaptáciám, ktoré hominidom umožnili pohybovať sa v korunách stromu. Napriek tomu vedci nemali jasno v tom, kam tento druh zaradiť na evolučnom strome našich predkov. Mohla za to hlavne poškodená lebka.
Jeden z prvých spoločných predkov primátov a ľudí
V rámci nového výskumu vedci použili CT vyšetrenie na virtuálnu rekonštrukciu lebky tohto druhu. Následne ju porovnávali s inými druhmi primátov. Potom modelovali evolúciu kľúčových vlastností tvárovej štruktúry primátov. Zistili, že Pierolapithecus catalaunicus zdieľal podobnosti s dnes už vyhynutými, ale aj žijúcimi primátmi. Zároveň však tvár tohto druhu obsahovala črty, ktorými sa žiaden primát v strednom miocéne nevyznačoval. Tieto dôkazy vedcom ukazujú, že môže ísť o jedného z najskorších predkov dnešných primátov a ľudí.
“Evolučné modely nám ukazujú, že lebka tohto tvora je bližšie k tvaru predka, z ktorého sa postupne vyvinuli dnešné primáty a ľudia,” tvrdí spoluautor štúdie, Sergio Almécija.
Extinct ape gets a facelift, 12 million years laterhttps://t.co/0aSM0kHCAW
— Bioengineer.org (@bioengineerorg) October 16, 2023
Neprehliadnite
Pochopenie ako ľudia vznikli nám umožní lepšie pochopiť ako môže vzniknúť inteligentný život aj za hranicami našej planéty. To ako sa ľudia postupne vyvinuli však z veľkej časti ostáva evolučnou záhadou. Výskum vedcov z Čínskej akadémie vied však poukázal na problém, ktorý mohol vzniku moderného človeka zabrániť.
Štúdia vedcov z Amerického prírodovedeckého múzea sa pozrela milióny rokov do minulosti, no Čínski vedci opisovali problém, ktorému naši predkovia čelili pred 813 až 930-tisíc rokmi. Počas tohto obdobia existovalo kriticky málo jedincov schopných párenia, čo bolo na hranici existenčnej krízy pre našich predkov. Pred 813-tisíc rokmi však vedci objavili stopy populačného “výbuchu”, čo mohlo spôsobiť aj ovládnutie ohňa.
.jpg){kind=link}
Komentáre