Postavil sa človek na dve skôr, než sme si mysleli? Ardipithecus je zvláštnym medzičlánkom, naznačuje výskum

Chodenie na dvoch nohách, odborne bipedalizmus, je jednou z najvýraznejších charakteristík, ktorou sa odlišujeme od primátov. V histórii cicavcov dokázali chodiť po dvoch nohách len naši predkovia a dnes sme ako ľudia jediní.

V rámci novej štúdie vedci z University of Michigan nahliadli do histórie tejto neobvyklej charakteristiky a podarilo sa im zistiť, že naši predkovia mohli po dvoch kráčať dlhšie, než naznačujú fosílne dôkazy. Počas výskumu vedci analyzovali fragmenty 4,5-miliónov rokov starej ženskej kostry, ktorá patrila druhu Ardipithecus ramidus. Členok a palec skúmanej kostry naznačuje väčšiu, aj keď stále nie dokonalú adaptáciu na bipedalizmus.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Závery našej štúdie naznačujú, že Ardipithecus bol síce nemotorným bipedom, no stále nejak lepším než sme doteraz mysleli,“ vysvetlil Scott Simpson, vedúci štúdie.

Objavenie tak starých fosílii sa považuje za vzácnosť. Kosti pochádzajú z obdobia ľudskej evolúcie, ktoré je stále zahalené rúškom tajomstva. Vedci však skúmajú funkciu panvy, členku a chodidla tohto druhu, čo im pomáha odkryť záhady jeho pohybu. Vedci tak môžu lepšie pochopiť ako a kedy sa naši predkovia postavili na dve nohy a čo ich k tomu mohlo viesť.

Autori štúdie určili vek fosílie pomocou postupov sedimentológie a analýzy izotopov. Okrem datovania kostí sa pokúsili rekonštruovať prostredie, v ktorom mohol Ardipithecus ramidus žiť. V tomto prípade vedci skúmali usadené horniny a na základe toho popísali podnebie, v ktorom tento druh žil.

„Z výskumu získavame jedinečný pohľad na jedného z najstarších predkov človeka v období, kedy sa vyvíjala naša najvýraznejšia charakteristika. Naši predkovia prestávali tráviť až toľko času v korunách stromov a čoraz častejšie žili na zemi,“ tvrdí Naomi Levin, spoluautorka výskumu.

Medzičlánok vo vývoji bipedalizmu

Predchádzajúce práce naznačili, že Ardipithecus dokázal liezť v korunách stromov, no zároveň vedel chodiť aj po dvoch nohách. Týmto štúdiám však chýbala anatomická špecializácia, ktorú si vedci všimli na skúmaných kostiach. Vysvetľujú, že schopnosť druhu Ardipithecus žiť chodiť po dvoch nohách a liezť v korunách stromov z neho robí dôležitý bod pri prechode človeka na bipedalizmus.

Neprehliadnite

Týchto 5 funkcií, ktoré pravdepodobne aktívne nepoužívate, vám zbytočne míňajú batériu smartfónu

Medzi najdôležitejšie znaky chôdze po dvoch nohách patria zmeny v anatómii dolných končatín. Palec človeka je, na rozdiel od opíc, rovnobežný s ďalšími prstami. Vďaka tomu môže noha slúžiť ako páka, ktorá nás postrčí vpred. Ardipithecus mal síce protichodný palec, no ten mohol používať aj na postrčenie vpred. V tomto prípade vedci hovoria o akomsi medzičlánku v prispôsobení sa na chôdzu po zemi.

Noha tohto druhu sa stále vyznačuje primitívnymi charakteristikami spojenými s lezením po stromoch, no zároveň sa ukázalo, že Ardipithecus používal palec častejšie spôsobom, ktorý je typický pre moderného človeka.

„Ardipithecus ramidus považujeme za organizmus, ktorý žil v stromoch podobne ako väčšina primátov. Zároveň si však vyvíjal spôsob, ako chodiť po dvoch. Fosílie tohto druhu sme objavili v prostredí kde existovalo niekoľko biotopov vrátane tých, kde nebolo k dispozícii množstvo stromov,“ vysvetľuje Simpson.

Prvú fosíliu druhu Ardipithecus ramidus vedci objavili v roku 1999 v Etiópii v oblasti Gona. V nej našli aj najstaršiu fosíliu človeka, ktorá sa datuje 6,3-miliónov rokov do minulosti.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy