Kedy sa naši predkovia postavili na dve nohy? Odpoveď ponúka najstarší predok človeka, Sahelanthropus
Sahelanthropus tchadensis sa považuje za najstaršieho predka človeka. Jeho stehenná kosť naznačuje bipedalizmus.
Medzi najväčšie evolučné kroky človeka nepochybne patrí prechod zo štyroch končatín na dve. Kedy sa tento prechod udial ostávalo dlhú dobu záhadou, no v rámci novej štúdie prinášajú výskumníci nový odhad – človek sa postavil na dve nohy pred približne 7-miliónmi rokov.
Toto tvrdenie výskumníci založili na detailnej analýze fosílii stehennej kosti a predlaktia druhu Sahelanthropus tchadensis, najstaršieho predka človeka. Tieto ostatky objavili v štáte Čad, informuje Science Alert. Nepredpokladá sa, že by tento druh trávil na dvoch nohách celý svoj život. Vedci predpokladajú, že sahelanthropus strávil veľké množstvo času lezením po stromoch, pričom využíval všetky štyri končatiny. Prechod na dve nohy trval postupne.
Tento druh primáta žil počas obdobia Miocén a objavili ho v roku 2002, keď objavili čiastočnú lebku v severnej časti Čadu. Do dnešného dňa sa vedcom podarilo objaviť časť lebky, päť úlomkov čeľuste a niekoľko zubov. Virtuálna rekonštrukcia vnútra lebky naznačovala, že objem mozgu sahelanthropa bol porovnateľný so šimpanzami, alebo inak, mal len tretinu veľkosti mozgu dnešného človeka.
Potvrdený bipedalizmus?
Fosílie stehennej kosti a predlaktia vedci porovnali s kosťami moderného človeka, šimpanza a gorily. Na základe toho získali ďalšie cenné informácie o pohybe tohto predka. K finálnemu rozhodnutiu, či sahelanthropus chodil po dvoch alebo štyroch nohách, dopomohla analýza viac ako 20 odlišných charakteristík. Nakoniec usúdili že tento druh chodil po dvoch väčšinu času.
Hoci chodil sahelanthropus väčšinu času po dvoch, veľa času trávil aj lezením po stromoch. V rámci výskumu sa vedcom podarilo zistiť, že tento druh liezol po stromoch o čosi inak, než dnešné šimpanzy či gorily. Sahelanthropus sa nevešal na špičky prstov, namiesto toho chytal konáre pevným úchopom.
Neprehliadnite
Výskum je vystavaný na predchádzajúcej štúdii, ktorá analyzovala lebku objavenú na rovnakom mieste. Aj táto lebka naznačovala, že sahelanthropus bol bipedálny živočích. Lebka ale aj stehenná kosť a predlaktie sa datujú do rovnakého obdobia – 6-8-miliónov rokov do minulosti. Ide o obdobie, kedy sa človek geneticky oddelil od šimpanzov, čo je pre vedcov mimoriadne kritická doba. Prvotní predkovia človeka pravdepodobne žili v zmiešanom prostredí lesov, palmových hájov a pastvín.
Normálne sa pohybovali po dvoch nohách, no zároveň mali možnosť vyliezť na stromy, pri hľadaní potravy alebo vody. Hoci debata o tom, či sahelanthropus naozaj chodil po dvoch nohách ostáva otvorená, autori štúdie tvrdia, že sa objavuje čoraz viac dôkazov, ktoré ju podporujú.
Na základe objavov v štáte Čad by iná teória musela priniesť ešte silnejšie dôkazy, ktoré by bipedalizmus sahelanthropa vylúčili. V roku 2020 sa objavila hypotéza o tom, že sahelanthropus bol v skutočnosti štvornohý tvor, no spolu s touto štúdiou sa objavilo niekoľko ďalších dôkazov, ktoré toto tvrdenie vyvrátili.
Komentáre