Naši skorí predkovia čelili existenčnej kríze: Stačilo málo a my by sme dnes neexistovali, hovorí štúdia
Výskumníci z Čínskej akadémie vied priniesli odpoveď na záhadnú medzeru vo fosílnom zázname našich predkov.
Výskumníci z Čínskej akadémie vied sa v rámci novej štúdie zameriavali na skúmanie veľkosti populácie našich predkov. V rámci tohto výskumu narazili na problém, ktorý takmer zabránil vzniku moderného človeka.
Výskumníci sa už dávnejšie stretli so zvláštnou medzerou v Africkom a Eurázijskom fosílnom zázname, ktorú sa však podarilo vysvetliť až týmto výskumom. Na základe nového prístupu a genomických sekvencií od viac ako 3-tisíc jedincov vedci zistili, že naši prví predkovia prešli vážnou krízou, počas ktorej len 1280 párenia schopných jedincov dokázalo udržať populáciu počas obdobia 117-tisíc rokov. Autori štúdie vysvetľujú, že počas tohto obdobia si naši predkovia prešli extrémnou stratou života a tým pádom aj genetickej diverzity.
“Medzeru vo fosílnom zázname vieme vysvetliť vďaka tejto kríze, ktorá sa odohrala v období rannej kamennej doby. Dôvody pre drastické zníženie populácie sa viažu hlavne s podnebím,” vysvetľuje jeden z autorov štúdie, Giorgio Manzi.
Predkovia čelili existenčnej kríze
Manzi vysvetľuje, že počas tohto obdobia si Zem prešla glaciálnymi obdobiami. Tie viedli k nižším teplotám, vážnym suchám a vymieraniu iných živočíšnych druhov. Tie slúžili našim predkom ako zdroj obživy. Autori poukazujú aj na to, že počas tohto obdobia, sa stratilo približne 65% dnešnej genetickej diverzity. V období ranného až stredného pleistocénu existovalo minimálne množstvo rozmnožujúcich sa jedincov, čo ohrozilo ďalší vývoj človeka, ako ho poznáme dnes. Situácia však mohla viesť aj k vývoju chromozómu 2, ktorý existuje u moderných ľudí. Autori štúdie sa zároveň domnievajú, že mohli potenciálne objaviť posledného spoločného predka pre Neandertálcov, Denisovanov a moderných ľudí.
“Naše objavy otvárajú dvere k novému odboru študovania ľudskej evolúcie. Výskum vyvoláva veľa otázok, napríklad kde títo jedinci žili, ako sa dokázali vysporiadať s vážnymi klimatickými zmenami, alebo či prirodzený výber počas tejto krízy viedol k rýchlejšej evolúcii ľudského mozgu,” tvrdí Yi-Hsuan PAN, spoluautor štúdie.
Štúdia nezodpovedá ani zďaleka všetky otázky, no vedci teraz vedia, že táto kríza sa mohla odohrať pred 813 až 930-tisíc rokmi. To umožňuje výskumníkom hľadať odpovede a nakoniec aj zistiť, ako sa kriticky malá populácia dokázala vysporiadať s náročným prostredím. Pred 813-tisíc rokmi nastal populačný výbuch, k čomu mohli prirodzene prispieť priaznivejšie podmienky pre život, ale aj získanie kontroly nad ohňom.
Samotní autori priznávajú, že teraz ich práca len začína. V nadchádzajúcich výskumoch sa pokúsia odhaliť celý záber na evolúciu človeka počas obdobia skorého až stredného pleistocénu. Čo sa počas tohto obdobia dialo s našimi predkami nám môže ponúknuť lepší pohľad na evolúciu človeka ako druhu. Pochopenie našej evolúcie nám môže pomôcť nielen pri hľadaní života za hranicami Zeme, no z minulosti sa môžu vedci pokúsiť odhadnúť napríklad to, kam môže naša evolúcia smerovať.
Neprehliadnite
Komentáre