Ako sme sa vyvinuli a kam naša evolúcia smeruje? Hoci poznáme našu históriu, budúcnosť ostáva záhadou
Človek sa vyvíja milióny rokov a dnes sme najvyspelejším druhom planéty. Naša evolúcia však ani zďaleka neskončila. Kam smerujeme?
Ak by sme sa pozreli na našich predkov žijúcich pred desiatkami tisíc rokov, našli by sme ľudí, ktorí sa od nás výrazne líšia. Evolúcia je niečo, čím si prešiel každý jeden živočíšny druh na Zemi vrátane nás ľudí.
Mnoho vlastností, ktoré sú pre nás typické vznikli už pri našich predkoch a pomohli im prežiť v nehostinnom prostredí Zeme. Za najdôležitejšie dnes považujeme schopnosť kráčať po dvoch nohách a vývoj veľkého mozgu, vysvetľuje portál The Conversation.
Evolúcia funguje na základe predávania génov z rodiča na svojich potomkoch. Rovnaké gény môžu mať niekoľko verzií, ktoré označujeme ako alely a evolúcia nastáva v momente, keď sa mení proporcia alel v populácii v rozmedzí niekoľkých generácií. Evolúcia je tu od toho, aby nám pomohla prežiť v určitom prostredí. Ako vysvetľuje portál Conversation, nie je to o tom byť najsilnejší alebo najrýchlejší, pretože odlišné prostredia si vyžadujú iné vlastnosti na prežitie.
Ľudia majú relatívne k nášmu telu najväčšie mozgy na planéte. Bez veľkého mozgu by sme s najväčšou pravdepodobnosťou nevymysleli jazyk a ani nástroje, ktoré nám pomohli položiť základy civilizácie. Mozog našich predkov sa postupne zväčšoval, a to až do príchodu druhu Homo sapiens, teda moderného človeka.
Predpokladá sa, že vtedy sa náš mozog o kúsok zmenšil, hoci táto teória nie je dokázaná. Zároveň nie je jasné ani to, čo ku zmenšeniu mozgu viedlo. Podľa názoru vedcov sme o čosi menší ako v minulosti, možno preto sa zmenšil aj náš mozog. Iný názor tvrdí, že menší mozog nespotrebuje až také veľké množstvo energie.
Neprehliadni
Evolúcia sa ešte neskončila
Na základe mnohých nálezov dokážeme sledovať evolučnú históriu našich predkov, no evolúcia prebieha aj dnes. Napríklad predkovia ľudí, ktorí žijú v indickom meste Pune, mali viac vegetariánske stravovanie. Preto moderní ľudia majú genetickú mutáciu, ktorá im umožňuje lepšie spracovať omega-3 a omega-6 mastné kyseliny.
Kam nás však evolúcia zavedie ostáva záhadou. Organizmy sa prispôsobujú prostrediu v ktorom žijú, no to prostredie sa môže zmeniť, niekedy nepredvídateľne. Vedci nepredpokladajú, že by budúce generácie získali nejaké výnimočné vlastnosti, no mnohí veria, že sa naša schopnosť vytvárať nové veci bude neustále zlepšovať.
Čo tak za milión rokov? Dokázali by sme vôbec našich potomkov spoznať? Nad touto otázkou sa zamýšľal aj známy sci-fi autor H. G. Wells vo svojej eseji z roku 1883. Wells predpokladal, že sa za milión rokov vyvinieme na tvorov s obrovskými hlavami podobnými ako majú mimozemšťania. O niečo neskôr sa jeho predstava zmenila a špekuloval, že sa vyvinieme do niekoľkých nových druhov.
„Je nepravdepodobné, že by sa ľuďom niekedy vyvinuli oči alebo krídla s laserovým lúčom z nášho chrbta ako postavám X-Men Cyclops a Archangel.“
Mnoho expertov si myslí, že v priebehu nasledujúcich desaťročí až storočí, budeme čoraz viac prepojení s počítačmi. Tí najodvážnejší hovoria, že jedného dňa nebudeme k životu dokonca potrebovať ani telo, budeme totiž žiť v cloude. Samozrejme, časť populácie takýto život odmietne, no väčšina nie. Ľudia budú chcieť jednoducho večne a zažívať zážitky, ktoré sú nám nedostupné. To by ale mohol zmeniť metaverse. Pod týmto pojmom si môžete predstaviť prepojenie fyzického a virtuálneho sveta. Viete si predstaviť život, v ktorom nebudeme obmedzovaní našou fyzickou schránkou?
Mnohí experti veria, že práve technológia bude hrať v našej ďalšej evolúcii dôležitú úlohu. Do akej miery jej dovolíme zasiahnuť do našich životov ale ostáva záhadou.
Komentáre