SpravodajstvoVeda a výskum

Je to veľa alebo málo? Aké boli priemerné teploty počas poslednej doby ľadovej?

Nový model umožnil výskumníkom nielen nahliadnuť do doby ľadovej, no dozvedieť sa čo-to aj o prebiehajúcich klimatických zmenách.

Vedci z University of Arizona dokázali vo svojom novom výskume zistiť, aké teploty prevládali počas poslednej doby ľadovej pred približne 20-tisíc rokmi.

Výsledky práce im umožnia lepšie pochopiť vzťah medzi dnešným stúpaním hladín oxidu uhličitého a globálnych teplôt. Posledná doba ľadová sa označuje ako posledné alebo neskoré ľadovcové maximum, skrátene LGM. V tomto období ľadovce pokrývali približne polovicu Severnej Ameriky, Európy, Južnej Ameriky a časti Ázie. Išlo o mrazivú dobu, ktorej sa museli prispôsobiť ako živočíchy, tak aj rastlinstvo.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Obdobie posledného ľadovcového maxima sme študovali dlhú dobu. Otázkou však ostávalo jediné: Aká chladná bola doba ľadová?“, vyjadril sa Jessica Tierney, vedúca novej štúdie.

Vo svojom výskume Tierney spolu s vedeckým tímom dokázali, že priemerné teploty ľadovej doby sa pohybovali okolo 6 stupňov Celzia. To je oveľa menej než dnešné priemerné teploty – 14 stupňov Celzia. Tierney vysvetľuje, že sa to nemusí zdať ako drastický rozdiel, no opak je pravdou. Najvýraznejšie sa ochladenie prejavilo vo vyšších zemepisných šírkach. Arktický región bol oproti dnešku chladnejší až o 14 °C.

Globálne otepľovanie

Na základe tejto práce môžu vedci lepšie popísať, ako polárne regióny reagujú na zmenu teplôt. Súčasné klimatické modely totiž predpokladajú, že polárne regióny sa oteplia oveľa rýchlejšie, než nižšie položené oblasti. Počas doby ľadovej však mohli vedci pozorovať opačný prípad.

„Vyššie geografické šírky sú náchylnejšie na zmenu podnebia a tento trend bude pokračovať aj naďalej,“ tvrdí Tierney.

Analyzovaním teplôt počas doby ľadovej vedci získali lepšiu predstavu o citlivosti podnebia Zeme. Výskum ich doviedol k zisteniu, že za každé zdvojnásobenie hladín atmosférického uhlíku sa globálne teploty zvýšia o 3,4 °C. Počas doby ľadovej sa veľa oxidu uhličitého v atmosfére nenachádzalo, len 180 častí na milión. Počas priemyselnej revolúcie vzrástla koncentrácia na 280 a dnes je 415 častí na milión.

„Parížska dohoda sa zaviazala držať otepľovanie ideálne pod hranicou 1,5 °C. Ak sa však pozrieme na to, ako stúpa koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére, bude extrémne náročné vyhnúť sa otepľovaniu o viac ako 2 °C,“ vysvetľuje Tierney.

Ak sa nepodarí globálne otepľovanie včas zastaviť, hrozí, že Zem prejde takzvanými „bodmi zlomu“ ak sa klimatické zmeny dostanú za tieto body, zmeny ktoré globálne otepľovanie spôsobilo už budú tak výrazné, že budú pokračovať aj ak sa ľudstvu podarí otepľovanie zastaviť a planétu ochladiť. Medzi najväčšie obavy patrí roztápanie ľadovcov v polárnych regiónoch planéty.

Model vytvorený Jessicou Tierney priniesol veľa užitočných informácií, no tam sa práca vedcov nekončí. V budúcnosti chcú vytvoriť podobnou technikou aj model teplejších období v histórii Zeme.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close