Považovali sa za pusté regióny: Globálne otepľovanie odhaľuje ďalšie unikátne artefakty, no rýchlejšie, ako by sme chceli, tvrdia vedci

Neexistuje rok, kedy by sme v zamrznutých regiónoch Nórska nenašli fascinujúci antropologický alebo paleontologický objav, no globálne otepľovanie to môže zmeniť.

Globálne otepľovanie ohrozuje významné objavy v Nórsku
Zdroj: Wikimedia, Unsplash (Jeremy Bezanger), Úprava: Vosveteit.sk

Globálne otepľovanie prispieva k rozmrazovaniu ľadovcov v polárnych oblastiach rýchlejšie, ako by sme chceli. v budúcnosti by mohlo zastaviť radu významných objavov. Ako informuje portál Eurekalert, urýchlené roztápanie zamrznutých regiónov v Nórsku môže zničiť množstvo cenných artefaktov, ktoré sa v nich nachádzajú.

Jedným z príkladov môže byť aj viac ako 3-tisíc ročná topánka objavená v pohorí Jotunheimen. Topánka má na dĺžku 28 cm, čo dnes zodpovedá veľkosti 36 alebo 37. Objavili ju v roku 2007 takmer nepoškodenú. Nórsko je plné podobných historických artefaktov, ktoré nám prezrádzajú nielen históriu našich predkov, ale aj evolúciu živočíchov a rastlín.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ
3 000 tisic rocna Topanka z pohoria Jotunheimen
Zdroj: Vegard Vike, Cultural History Museum in Oslo, 3-tisíc rokov stará topánka

Pôda je v Nórsku pomerne kyslá, preto v nej organický materiál nevydrží veľmi dlho. Ľadovce sa naopak často pohybujú a dochádza k ich drveniu. Ľadové oblasti sú však relatívne stabilné a vhodné na dlhodobé prechovávanie organického materiálu. Ďalším príkladom je druh drozda, ktorý podľa vedcov zomrel niekedy v roku 2000 pred našim letopočtom. Objavili ho o 4000 rokov neskôr, pričom sa zachovali aj vnútorné orgány, ktoré boli takmer nepoškodené.

„Za posledných niekoľko rokov sme objavili stopy živočíchov a ľudskej aktivity, o ktorých sme nemali najmenšie tušenie že existujú. Podarilo sa nám objaviť množstvo artefaktov, od oblečenia po šípy s dreveným telom a perím,“ vyjadrila sa Brigitte Skar, archeologička z univerzitného múzea NTNU (pozn. redakcie: Norwegian University of Science and Technology).

Čas sa kráti

Skar tvrdí, že neexistuje rok, kedy by neobjavili významný a prekvapivý objav, no zároveň vo svojej práci varuje, že to sa môže zmeniť. Len pár ľadových regiónov bolo do dnešného dňa preskúmaných a hoci archeológovia plánujú v tomto smere posunúť výskumy ďalej, problémy im robí nedostatok financovania.

Práve nedostatok peňazí vedie k nekonzistentnému monitorovaniu a zabezpečovaniu artefaktov. To všetko sa deje v čase, keď globálne otepľovanie ničí perfektné časové kapsule rekordnou rýchlosťou. Prieskum z roku 2020 dokazuje, že viac ako 40 percent z 10 vybraných ľadových regiónov, kde sa významné artefakty našli, sa už rozpustilo. Podľa Skar je načase vytvoriť monitorovací program, ktorý by vypátral a následne systematicky zabezpečoval archeologické nálezy skôr, než bude neskoro.

Najstarší objav pochádzajúci zo zamrznutých regiónov je starý viac ako 6-tisíco rokov. Ide o telo šípu, ktoré sa rovnako ako topánka našlo v pohorí Jotunheimen. To vedcov utvrdzuje v tom, že toto pohorie využívali predkovia Nórov na lov.

Popritom sa v daných regiónoch objavili aj ostatky živočíchov a rastlín ponúkajúce jedinečný pohľad na dávny ekosystém. Medzi významné objavy patrí napríklad niekoľko mumifikovaných cicavcov a vtákov.

„V posledných rokoch boli na ľadových plochách urobené stovky takýchto objavov, ktoré odhaľujú stopy lovu, pascí, dopravy, zvierat a rastlín – malé, zamrznuté momenty minulosti.“, píšu vedci.

Vedci vo svojej správe vysvetľujú, že v minulosti sa tieto zamrznuté regióny považovali za pusté a bez života, no to sa teraz mení. Smutné však je, že situácia je kvôli globálnemu otepľovaniu čoraz vážnejšia a hrozí, že prídeme o množstvo fascinujúcich nálezov, ktoré by nám mohli poskytnúť pohľad do minulosti.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre