Roztápajúce sa póly môžeme opäť zmraziť jednoducho a lacno, tvrdí štúdia: Prichádza s metódou, ktorej sa vedci boja

Vstrekovanie aerosólov do atmosféry je niečo, proti čomu vedci ostro stoja. Nad pólmi planéty však môžu výhody prekonať riziká.

Antarktída sa rozpadá po okrajoch
Zdroj: Unsplash (66 north) PNGwing, Úprava: Vosveteit.sk

Póly našej planéty sa otepľujú niekoľkokrát rýchlejšie, než je globálny priemer, informuje portál IOP Publishing. Následkom toho je teplotný rekord, ktorý vedci zaznamenali tento rok ako na Antarktíde tak aj v Arktíde.

Vysoké teploty spôsobujú zároveň roztápanie ľadovcov, čo vedie ku globálnemu zvyšovaniu hladín oceánov a tým ohrozujú nielen pobrežné regióny. Nedávno publikovaná štúdia však tvrdí, že zamraziť póly planéty by bolo nielen jednoduché, ale aj mimoriadne lacné. Dosiahnuť to chcú autori zablokovaním slnečného svetla, ktoré by v opačnom prípade dopadlo na póly.

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Autori chcú tento plán zrealizovať vstreknutím aerosólov v geografických šírkach 60 stupňov na sever aj na juh. Tvrdia, že ak by sa látka vypustila do atmosféry vo výške približne 13 km, aerosóly by sa dostali k pólom a jemne by zatienili Slnko. Viacerí odborníci sa však ostro stavajú proti podobným projektom, ktoré by síce mohli pomôcť poraziť globálne otepľovanie, no existuje riziko ešte devastujúcejších dôsledkov.

„S touto metódou sa spájajú určité výhody, ale aj nevýhody. Myslíme si, že uplatniť aerosóly v polárnych oblastiach môže byť mimoriadne výhodné,“ vysvetľuje vedúci novej práce, Wake Smith.

Vstrekovanie častíc do atmosféry by prebiehalo sezónne, pričom by sa o to mohla postarať rovnaká letka. Tá by pokryla obe hemisféry počas zmeny ročných období. Vedci predpokladajú, že by túto úlohu zvládlo približne 125 moderných vzdušných tankerov. Tie by so sebou uniesli dostatočné množstvo látky, aby ochladili polárne regióny o 2 °C ročne. To by dokázalo polárne oblasti vrátiť do teplôt pred priemyselnou revolúciou.

Záplata, nie riešenie

Táto operácia by stála za rok 11-miliárd amerických dolárov, čo je nepatrný zlomok nákladov na dosiahnutie čistých nulových emisií. Smith zároveň upozorňuje, že táto metóda len potlačí symptómy, no nevylieči chorobu, ktorú globálne otepľovanie pre našu planétu predstavuje.

„Vstrekovanie aerosólov do atmosféry je ako aspirín, nie penicilín. Nemôžme touto metódou nahradiť snahu o zníženie emisií,“ tvrdí Smith.

Ochladenie pólov by prinieslo ochranu len pre časť planéty, hoci podľa autorov štúdie by aj stredné geografické šírky mali pocítiť aspoň nejaké ochladenie. Autori štúdie navrhujú uplatnenie aerosólov v oblastiach, kde žije menej ako 1% globálnej populácie. Veria, že ich metóda prináša pre človeka menšie riziká, ako podobný globálny program.

„Otočiť globálnym termostatom by malo byť rozhodnutie ľudstva, nielen krajín, žijúcich v zasiahnutých oblastiach,“ vyjadril sa Smith.

Hoci štúdia priniesla ambiciózny a revolučný nápad, tak je to stále len začiatok. Vedcov čaká ešte veľa práce s odhadovaním výhod, potenciálnych rizík, ale aj nákladov pre takúto masívnu operáciu. Môže však ísť o užitočný nástroj, ktorý by dokázal situáciu na póloch planéty stabilizovať.

Prihlás sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre