Vedci prepisujú naše chápanie o Marse. Spochybňujú tvrdenia, že červená planéta je mŕtvou
Mars nemusí byť mŕtvou planétou, hovoria vedci. Prišli s dôkazmi o tom, ktoré spochybňujú súčasné názory na geodynamickú evolúciu Marsu.
Mars je planétou, ktorá mohla v minulosti skôr podporovať život ako Zem. Počas prvých 100 rokov svojej existencie bola planéta bombardovaná ľadovými asteroidmi, pomocou ktorých sa mohli na planétu dostať i molekuly potrebné pre život, myslia si vedci z University of Copenhagen. Červená planéta ale neskôr stratila vodu a aj veľkú časť svoje atmosféry. Veci rovnako prišli i na to, že jadro planéty bolo v minulosti horúce približne ako jadro Zeme. Dnes sa vo všeobecnosti pokladá Mars za mŕtvu planétu, hoci tomu nemusí tak byť. Nedávny výskum naznačil, že planéta môže byť stále živou. Podľa vedcov z technickej univerzity ETH Zürich, planéta môže prechádzať poslednými fázami života. S podobnými závermi teraz prichádzajú aj vedci z University of Arizona.
Vedci spochybňujú, že Mars je mŕtvou planétou
Tím výskumníkov vedený Adrienon Broquetom a Jeffom Andrewsom spochybňujú súčasné názory na geodynamickú evolúciu Marsu. Podarilo sa im objaviť aktívny plášť, ktorý tlačí povrch nahor a spôsobuje zemetrasenia a sopečné erupcie. Zistenie naznačuje, že klamlivo tichý povrch planéty môže skrývať búrlivejšie vnútro, ako sa doteraz predpokladalo.
„Naša štúdia prináša viacero dôkazov, ktoré odhaľujú prítomnosť obrovského aktívneho oblaku plášťa na súčasnom Marse,“, tvrdí Broquet.
Plášťové oblaky (alebo označované i ako chocholy) sú veľké guľôčky teplej a nadnášajúcej sa horniny, ktoré stúpajú z hĺbky planéty a pretláčajú sa cez jej medzivrstvu – plášť – aby dosiahli spodok jej kôry, čo spôsobuje zemetrasenia, zlomy a sopečné erupcie. A hoci Mars bol mimoriadne aktívny približne 3 až 4 miliardy rokov dozadu, tak stále môžu pod povrchom planéty prebiehať podobné procesy, hoci v menšom objeme, hovorí Andrews.
Výskumníkov prilákalo prekvapivé množstvo aktivity v inak neopísateľnej oblasti Marsu nazývanej Elysium Planitia, rovine v severných nížinách Marsu blízko rovníka. Na rozdiel od iných vulkanických oblastí na Marse, ktoré nezaznamenali veľkú aktivitu už miliardy rokov, Elysium Planitia zažila za posledných 200 miliónov rokov veľké erupcie.
„Predchádzajúca práca našej skupiny našla dôkazy v Elysium Planitia pre najmladšiu známu sopečnú erupciu na Marse,“ povedal Andrews-Hanna. „Približne pred 53 000 rokmi to vytvorilo malú explóziu sopečného popola, čo je v geologickom čase v podstate včera.“
Vulkanizmus v Elysium Planitia pochádza z Cerberus Fossae, súboru mladých puklín, ktoré sa tiahnu viac ako 1300 kilometrov po povrchu Marsu. Nedávno tím NASA InSight zistil, že takmer všetky marťanské zemetrasenia pochádzajú z oblasti Elysium Planitia, no základná príčina prečo sa tak deje, nebola odhalená. Vulkanizmus a zemetrasenia majú na Zemi tendenciu súvisieť najmä s doskovou tektonikou. No na Marse tomu tak nie je.
Neprehliadnite
„Vieme, že Mars nemá doskovú tektoniku, takže sme skúmali, či aktivita, ktorú vidíme v oblasti Cerberus Fossae, môže byť výsledkom oblaku plášťa,“ povedal Broquet.
Plášťový oblak možno prirovnať k horúcim kvapkám vosku stúpajúcim v lávových lampách. Na Zemi sa to prejavuje sledom viacerých udalostí. Teplý materiál tlačí na povrch, pozdvihuje a naťahuje kôru. Roztavená hornina z oblaku potom vybuchne ako povodňové čadiče, ktoré vytvárajú rozsiahle vulkanické pláne.
„Keď tím študoval rysy Elysium Planitia, našiel dôkazy o rovnakom slede udalostí na Marse. Povrch bol zdvihnutý o viac ako míľu, čo z neho robí jednu z najvyššie položených oblastí v rozsiahlych severných nížinách Marsu. Analýzy jemných variácií v gravitačnom poli ukázali, že tento vzostup je podporovaný hlboko vo vnútri planéty, čo je v súlade s prítomnosťou oblaku plášťa.“, uvádzajú vedci v publikovanej správe.
Ďalšie merania ukázali, že dno impaktných kráterov je naklonené v smere oblaku, čo ďalej podporuje myšlienku, že po vytvorení kráterov niečo vytlačilo povrch nahor. Nakoniec, keď výskumníci aplikovali na oblasť tektonický model, zistili, že prítomnosť obrovského oblaku, širokého približne 4000 kilometrov, bola jediným spôsobom, ako vysvetliť rozšírenie zodpovedné za vytvorenie Cerberus Fossae.
„Mysleli sme si, že InSight pristál v jednej z geologicky najnudnejších oblastí na Marse – na peknom rovnom povrchu, ktorý by mal zhruba reprezentovať nížiny planéty,“ dodal Broquet. „Namiesto toho naša štúdia ukazuje, že InSight pristál priamo na vrchole aktívnej oblakovej hlavy. Aktívny oblak plášťa na Marse dnes predstavuje zmenu paradigmy pre naše chápanie geologického vývoja planéty,“ ďalej doplnil.
Vedci si myslia, že ich zistenia môžu pomôcť i pri hľadaní života na planéte. Podľa nich by mohol Mars byť schopný udržať život hlboko pod povrchom.
„Mikróby na Zemi prekvitajú v prostrediach, ako je toto, a to by mohlo platiť aj na Marse,“ uzatvára prácu Andrews.
Komentáre