Mars mohol mať podmienky vhodné pre život ďaleko skôr ako Zem, tvrdia vedci. Čo sa ale udialo?
Nový výskum z University of Copenhagen črtá Mars ako planétu bohatú na vodu. Mohla mať aj vhodné podmienky pre vznik života, myslia si vedci.
Dnes už vedci vedia že Mars bol vo svojich počiatkoch diametrálne odlišnou planétou, než je dnes. Podľa niektorých teórií si mohla táto planéta získať prívlastok modrá ešte skôr, ako tá naša.
Vedci sa síce zhodujú na tom, že na Marse voda bola, no presne koľko vody kedysi dávno na červenej planéte tieklo ostáva záhadou. Na otázku sa však pokúsili nájsť odpoveď vedci z University of Copenhagen. Tí vo svojej práci vysvetľujú, že kedysi sa na Marse nachádzalo dostatočné množstvo vody na to, aby celú planétu pokrýval 300 metrov hlboký oceán. Takto planéta vyzerala pred 4.5-miliardami rokov.
„Išlo o obdobie kedy Mars bombardovali ľadové asteroidy. Stalo sa to počas prvých 100-miliónov rokov evolúcie planéty. Uvažujeme aj nad tým, že sa prostredníctvom týchto asteroidov dostali na planétu aj organické molekuly potrebné pre život,“ vysvetľuje Martin Bizzarro, jeden z autorov štúdie.
Asteroidy mohli priniesť na planétu aj aminokyseliny, ktoré sú dôležité pri formovaní DNA a RNA. Oceán mal minimálne hĺbku 300 metrov, no v niektorých oblastiach mohol ísť až do hĺbky jeden kilometer. Bizzarro tvrdí, že po prvých 100-miliónoch rokov sa Zemi prihodilo niečo, čo bolo pre život na planéte devastujúce. Predpokladá sa, že v tej dobe narazilo do našej planéty teleso o veľkosti Marsu, planéta Theia. Z nej vznikol náš Mesiac.
„Bola to energetická kolízia, ktorá vytvorila systém Zem-Mesiac a zároveň zničila všetok potenciálny život na Zemi,“ dodáva Martin Bizzarro.
Umierajúca planéta
Mars však nič podobné nepostihlo a preto sa autori štúdie domnievajú, že červená planéta mohla mať oveľa lepšie podmienky pre život ako Zem. Minulosť červenej planéty vedcom pomáhal odkryť miliardu rokov starý meteorit. Tento objekt bol kedysi súčasťou pôvodnej marťanskej kôry, teda výskumníkom ponúka naozaj jedinečný pohľad na to, ako Mars vznikal a aké podmienky prevládali na povrchu krátko po vzniku planéty.
Povrch Marsu ostáva stále rovnaký, nie ako na Zemi, kde sa kôra vďaka tektonike pohybuje. Práve tektonika na Zemi vymazala všetko, čo sa udialo v prvých 500-miliónoch rokov od jej vzniku. Mars však aj dnes môže byť stále živým, naznačuje výskum, no prechádza poslednými štádiami života. Vedci z technickej univerzity ETH Zurich totiž našli stopy magmy a potenciálneho vulkanizmu pod povrchom červenej planéty.
Neprehliadnite
„Dosková tektonika na Zemi vymazala všetky dôkazy o tom, čo sa stalo za prvých 500 miliónov rokov histórie našej planéty. Platne sa neustále pohybujú a sú recyklované späť a zničené do vnútra našej planéty. Na rozdiel od toho Mars nemá doskovú tektoniku, takže povrch planéty uchováva záznam o najstaršej histórii planéty,“ vysvetľuje Martin Bizzarro.
Aktivitu si všimli v regióne Cerberus Fossae, no môže ísť o posledné zvyšky sopečnej činnosti na planéte. Kedysi však išlo o región, ktorý bol mimoriadne aktívnym. O dávnej sopečnej aktivite Marsu hovorí aj región Tharsis Montes, najväčší sopečný systém Slnečnej sústavy. Zároveň na planéte vznikla aj sopka Olympus Mons, ktorá je najväčšia sopka sústavy.
Predpokladá sa, že keď na Marse utíchli konvekčné procesy, spolu s nimi prišla planéta aj o magnetické pole a zakrátko aj vodu.
Komentáre