Mars môže byť ešte stále „živým“. Prechádza ale poslednými štádiami života, tvrdia vedci
Mars sa dlho považoval za mŕtvu a vychladnutú planétu, no to nemusí byť pravda, naznačuje nový výskum.
Mars sa pomerne dlhú dobu považoval za geologicky mŕtvu planétu. Tím vedcov z technickej univerzity ETH Zürich však o svojej novej štúdii menia spôsob, ako sa na planétu pozeráme.
Podľa výsledkov ich práce môže stále prebiehať na červenej planéte sopečná činnosť, ktorá mení jej povrch. V roku 2018 začal fungovať seizmometer SEIS, ktorý na povrch priniesla misia InSight. Odvtedy prístroj zaznamenal viac ako 1 300 zemetrasení. Sledovali ich aj autori novej štúdie a všimli si niekoľko väčších a menších zemetrasení. Epicentrá týchto zemetrasení ležali v regióne Cerberus Fossae, ktorý je charakteristický prasklinami. Zaznamenané zemetrasenia poukazujú na možnú vulkanickú činnosť planéty.
Nízkofrekvenčné zemetrasenia môžu pochádzať z teplého zdroja, vysvetľujú autori. Napríklad z magmy pod povrchom planéty. Vedci si pomohli aj zábermi z obežnej dráhy. Epicentrá sledovaných zemetrasení sa nachádzali blízko štruktúry, ktorú opisovali ako mladú sopečnú prasklinu. Okolo nej sa nachádzal tmavšie usadeniny prachu. Tieto tmavšie štruktúry môžu byť dôkazom nedávnej sopečnej činnosti z geologického hľadiska nie staršej ako 50-tisích rokov.
„Prístroj SEIS je najcitlivejším seizmometrom, aký sme na povrch červenej planéty dostali,“ vysvetľuje Domenico Giardini, jeden z autorov štúdie.
Geofyzici a seizmológovia dokážu vďaka nemu zistiť, čo sa dnes odohráva na Marse a nielen na povrchu planéty, ale aj pod ním. Mars je zatiaľ jedinou planétou o ktorej vieme, ktorá má jadro zo železa, niklu a síry. Predpokladá sa, že v minulosti mohla mať planéta svoje magnetické pole. Spolu s ním by ste na nej našli aj oceány vody a podľa niektorých hypotéz aj život, hoci len v mikroskopickej forme.
Podľa niektorých štúdií by mikróby na nehostinnej planéte dokázali prežiť aj dnes. Jedna baktéria, ktorú prezývajú „baktéria Conan“, je ako stvorená na mrazivé a radiáciou zamorené prostredie.
Neprehliadnite
Posledné známky geologickej aktivity
Teraz vedci z ETH Zurich naznačujú, že by sa mohla pod povrchom Marsu nachádzať magma a s ňou aj sopečná činnosť. To by znamenalo, že Mars ešte nemusí byť tak mŕtvou planétou, ako sa predpokladalo. Autori štúdie vysvetľujú, že toto sú možno posledné zvyšky sopečnej činnosti v regióne Cerberus Fossae, ktorý bol kedysi dávno mimoriadne aktívnym. Praskliny ktoré možno pozorovať na Marse poukazujú na proces, pri ktorom sa kôra planéty ťahá od seba.
„Je ťažké predstaviť si Mars pred 3.6-miliardami rokov ako planétu, ktorá žila. Dnes ešte môže dožívať svoje posledné chvíle, aspoň z geofyzikálneho hľadiska,“ hovoria autori.
Vulkanická činnosť Marsu prebiehala dostatočne dlho na to, aby vytvorila región Tharsis Montes, najväčší sopečný systém Slnečnej sústavy. Zároveň na planéte vznikla aj sopka Olympus Mons, trikrát väčšia ako Mount Everest na Zemi.
Komentáre