Už v stredoveku verili v zombie. Ako sa pred nimi chránili? Prezrádzajú to zmrzačené ostatky zo zachovalej stredovekej dediny
V stredoveku sa verilo mnohým poverám a dedinčania robili všetko pre to, aby ich nestrašili živí-mŕtvi.
Wharram Percy je opustená dedinka v Anglicku, ktorá so sebou prináša desivý príbeh. Nové štúdie naznačujú, že mŕtvoly na tamojšom pohrebisku boli nielen spaľované, ale aj zmrzačené. Predpokladá sa, že za týmto aktom stáli samotní dedinčania. Tí sa báli toho, že mŕtvoly vstanú z hrobov a začnú ohrozovať životy obyvateľov.
Na výskume sa podieľali vedci z Historic England a Universit of Southampton skúmali ostatky so zárezmi, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou vytvoril nôž. Na základe toho predpokladajú, že zosnulí prišli o hlavu alebo o končatiny. Objavili sa aj stopy úmyselného lámania kostí po smrti človeka.
V stredoveku sa totiž verilo, že niektoré telá môžu vstať z mŕtvych. Títo „zombíci“ následne putujú krajinou, šíria choroby a zaútočia na každého, kto sa s nimi stretne. Živí-mŕtvi podľa folklóru vznikali zo zlej životnej energie jedinca. Tú mali napríklad kriminálnici, alebo ľudia šíriaci klamstvá, klebety, alebo zlosť.
Kronikári v historických textoch opísali niekoľko spôsobov, ako sa s takýmito bytosťami vysporiadať. Jednou z možností bolo nebožtíka vyhrabať, odseknúť mu hlavu, končatiny a všetky časti spáliť. Archeológovia predpokladajú, že sa im podarilo nájsť stopy tohto rituálu, hoci zatiaľ nič nie je jasné. Zranenia pozorované na kostiach sa zhodujú s metódami proti „zombie“.
Stredoveké spoločenstvo sa mohlo k človeku správať po smrti inak, ak ho vnímali ako cudzinca. V tomto prípade analýza izotopov stroncia v zuboch ukázala, že človek pochádzal z dediny.
Neprehliadnite
„Izotopy stroncia odzrkadľujú miesto, kde daná osoba vyrastala. Kompozícia zubov sa zhoduje s geológiou v okolí Wharram Percy. To naznačuje, že osoba s najväčšou pravdepodobnosťou vyrastala v okolí, ak nie priamo v dedine,“ vysvetľuje Alistair Pike, vedúci izotopickej analýzy.
Možný kanibalizmus?
Výskumníci počítali aj s drastickejším scenárom. S hladomorom sa stredovekí ľudia stretávali pomerne často a v niektorých prípadoch sa mohli obrátiť aj na kanibalizmus, aby sa zachránili. Vedci ale nenašli žiadne stopy, ktoré by nasvedčovali tomu, že daná osoba skončila ako potrava pre na smrť vyhladovaných dedinčanov.
Ak by to tak predsa len bolo, zárezy po noži by archeológovia objavili v okolí kĺbov, alebo miest kde sa na kosť pripájajú veľké svaly. Zárezy sa však nachádzali primárne v oblasti krku.
„Venovali sme sa niekoľkým scenárom, no len jeden najlepšie sadne na to, čo sme mohli z kostí vyčítať. Predpokladáme, že telo obyvatelia dediny Wharram Percy zmrzačili a spálili preto, aby po smrti nevyšlo z hrobu,“ tvrdí Simon Mays, vedúci štúdie.
V rámci výskumu vedci študovali 137 kostí, ktoré patrili najmenej desiatim ľuďom. Datujú sa od 11. do 14. storočia nášho letopočtu.
Komentáre