Ako sa kanibali líšia od tradičných vrahov? Štúdia vedcov zachádza do najtemnejších kútov ľudskej mysle
Nová štúdia sa pridáva len k hŕstke ďalších, ktoré nahliadajú do najtemnejšieho správania, akého je človek schopný.
Množstvo rôznych štúdií sa pokúšalo pochopiť rozmýšľanie sériových vrahov, no zdá sa, že len pár vedcov z odboru kriminálnej psychológie sa pokúsilo pochopiť mentalitu ešte desivejšej skupiny ľudí – vrahov s kanibalistickými sklonmi.
Možno sa vám zdá, že vrah ako vrah, no nová štúdia, ktorá vznikla v spolupráci amerických a nemeckých vedcov ukazuje, že medzi týmito dvoma skupinami existuje obrovský rozdiel. Autori výskumu prehľadali internetové a knižné zdroje identifikujúc 121 odsúdených vrahov, ktorí svoje obete pojedali. Dokopy títo zabijaci usmrtili viac ako 600 obetí a ich spôsob vraždenia sa drasticky líši od spôsobov, ktoré uplatňujú „bežní“ vrahovia, informuje IFL Science.
„Výsledky našej práce jasne poukazujú na to, že kanibalistické vraždy majú unikátny spôsob zabitia obete, rovnako ako aj unikátnych páchateľov a obete,“ píše sa v štúdii publikovanej vo vedeckom časopise Frontiers in Psychology.
Zaujímavosťou je, že veľa „vrahov-kanibalov“ je starších ako v prípade „obyčajných“ vrahov a ich obete boli zas mladšie, než je priemer. Vražda s kanibalistickými sklonmi má väčšiu šancu spájať sa so sexom, či už priamo alebo len okrajovo. Pri týchto zločinoch páchateľ skorej využije manuálne spôsoby usmrtenia, napríklad ubodanie, uškrtenie, alebo dobitie obete na smrť. Hoci sa používajú aj strelné zbrane, ich výskyt nie je až tak bežný.
Duševné problémy
Vedci predpokladajú, že vrahovia-kanibali zabíjajú pre radosť a dokonca ich môže vzrušovať predávanie mäsa nič netušiacim ľuďom. Často predstierajú, že ide buď o bravčovinu alebo dokonca koninu. Kanibali zvyknú cieliť na cudzincov, zatiaľ čo bežní vrahovia najčastejšie zabíjajú človeka, ktorého poznajú.
Len 2.5% zo skúmaných vrahov-kanibalov si za obeť vybralo člena rodiny, no tí, ktorí tak urobili, sa vyznačovali najhorším duševným zdravím. Oproti 22% vrahov, ktorí napádali a konzumovali cudzincov, mali najextrémnejšie výsledky, čo sa týka duševných porúch. Kanibalizmus však už sám o sebe naznačuje vážne problémy.
Neprehliadnite
Autori štúdie ale špekulujú, že aj títo mentálne postihnutí jedinci dodržiavajú akúsi formu prírodných zákonov. Tá im bráni v zavraždení a následnej konzumácii rodinných príslušníkov. Aj v prírode sa totiž vyskytujú živočíchy, ktorým nerobí problém skonzumovať príslušníka vlastného druhu. V tomto prípade sa ale predpokladá, že požieranie príbuzného tvora neprináša evolučné výhody. Medzi kanibalov sa radia aj určité druhy žiab, no ako už bolo spomenuté, členov „rodiny“ nikdy nepojedajú.
Hoci mi ľudia nie sme od prírody kanibali, autori štúdie vysvetľujú, že aj nás môže tento evolučný impulz ovládať. To malé percento ľudí s kanibalistickými sklonmi sa môže presne týmto impulzom riadiť.
Kanibalizmus je však vo všeobecnosti málo pochopený z vedeckej stránky. Ide hoci o niečo, čo odmietame odsudzujeme, tak zároveň ide aj o mimoriadne vzácny fenomén, preto nie je v modernej spoločnosti dobre zdokumentovaný.
Komentáre