Našli archeológovia v poľskom meste Pień kostru upíra? Nález ženy prináša viac otázok, ako odpovedí
Výskum naznačuje, že sa tejto ženy členovia komunity po smrti báli.
Upírov sa boja nielen hrdinovia kníh, no hrôzu naháňali aj ľuďom žijúcim pred niekoľkými storočiami, vysvetľujú vedci z Univerzity Mikuláša Koperníka v poľskom meste Toruň.
Ľudia podozriví z nadprirodzených síl končili často pochovávaní veľmi špecifickým spôsobom. Či už tvárou nadol, zviazaní povrazmi v zárodočnej polohe s odrezanou hlavou, pritlačení balvanom, alebo s kolom zapichnutým do srdca. Medzi spôsoby pohrebu podozrivých z upírstva však patrili aj uzamknuté hrobky, ktoré mali mŕtvym zabrániť vstúpiť do sveta živých alebo zabrániť zosnulému dieťaťu stiahnuť iných do posmrtného života.
Upír je druh bytosti, ktorý sa vyskytuje v mýtoch, legendách, ale aj moderných filmových a ďalších dielach. Predpokladá sa, že slovo upír je slovanského pôvodu. V pôvodnej mytológii Slovanov a Germánom sa upírom stal človek, ktorý zomrel nečistým spôsobom, napríklad samovraždou, či popravou zločinca. S prijatím kresťanstva sa však začalo veriť aj v to, že upírom sa môže stať človek pochovaný bez obradov, alebo ak sa obrady vykonali nesprávnym spôsobom.
Vlastnosti upíra sa môžu vzhľadom na pramene líšiť, no vo svojej podstate väčšinou išlo o nočných tvorov, ktorí pili krv a nemohli vyjsť na slnečné svetlo. V slovanskej mytológii však upír dokázal uzatvoriť manželstvo s človekom a mať aj deti.
Pochovaná upírka?
Vedci vo svojej novej štúdii opisujú nezvyčajný objav na cintoríne v meste Pień. Objavili kostru ženy, dvojnásobne chránenú proti vstávaniu z hrobu. Na ľavom palci na nohe našli trojuholníkový visiaci zámok a krk dievčaťa bol k zemi prišpendlený kosákom. Objav si okamžite získal pozornosť médií, ktoré dievča začali nazývať upírom, no autori štúdie vysvetľujú, že to nie je tak úplne správna definícia. Artefakty sú však podľa dostupných poznatkov protiupírske.
Neprehliadnite
„Pochovaná žena možno mala nejakú fyzickú alebo psychickú vadu. Počas života s ňou ľudia zle zaobchádzali a báli sa, že ich po smrti príde strašiť,“ vysvetľuje vedúci výskumu, doktor Dariusz Poliński.
V tej dobe sa častokrát stávalo, že príslušníci komunity dostali po smrti človeka obavy z jeho návratu, preto hrob vykopali a pridali rôzne ochranné artefakty. Vedci si všimli aj zelenkasté sfarbenie podnebia, ktoré mohlo vzniknúť kontaktom s meďou. Možné je, že išlo o mincu, ktorá by v tomto prípade znamenala tretiu poistku pred prípadným oživením.
Z kostí archeológovia vyčítali, že žena mohla mať v čase smrti 17 až 21 rokov. Hoci trojnásobné opatrenia pôsobia záhadne, výskumníci nemajú dôvod tvrdiť že išlo o ženu odsúdenú za čarodejníctvo. Pochovali ju totiž s veľkou starostlivosťou. V hrobe našli aj stopy vankúša, na ktorom ležala jej hlava a hodvábnej čiapky, ktorú mala na hlave. Archeológovia si všimli ešte jeden zvláštny detail. Ľavá ruka nebola položená pozdĺž tela, ale otočená na ľavý bok. Nie je však známe, prečo je to tak.
Komentáre