Richard Zliechovský
27. apríla 2023

Umelá inteligencia Googlu sa naučila veci, ktoré nemala: Kontroverzný prípad však môže mať aj iné vysvetlenie

CEO Googlu v interview priznal, že ich umelá inteligencia vie veci, ktoré ju vedci neučili. Prípad sa však zamotal.

titulka-umela-inteligencia
Zdroj: labs.openai.com, Vosveteit.sk

Čo sa týka umelej inteligencie, je takmer nemožné nevšimnúť si pokroky, ktoré táto technológia za posledné roky vykázala. Mnohí experti už uvažujú o budúcnosti, v ktorej bude AI hrať významnú úlohu.

Umelá inteligencia má potenciál zmeniť ľudstvo, no spolu s tým sa objavujú aj rôzne obavy. Predstavuje pre nás táto technológia hrozbu? Áno aj nie. Experti si začínajú uvedomovať, že rovnakým dielom akým by nám mohla pomôcť, by nám mohla aj uškodiť, ak sa dostane do rúk kyberzločincom. Špecifický názor na pokroky umelej inteligencie má aj Aidan Meller, ktorý vytvoril umelú inteligenciu Ai-Da. Tá s považuje za prvého humanoidného umelca na svete.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Ľudstvo stojí na prahu obrovských zmien

Meller verí, že už do troch rokov budeme ako spoločnosť čeliť nepredstaviteľným zmenám, kedy sa zlúči človek so strojom. Zároveň verí, že má Elon Musk pravdu, keď povedal že jadrová vojna pre nás predstavuje menšiu hrozbu ako umelá inteligencia. Stačí sa pozrieť na kuriózny prípad z minulého roka, ktorý sa točil okolo AI testera Googlu a umelej inteligencie LaMDA.

Blake Lemoine dostal úlohu otestovať chatbota LaMDA, aby sa zistilo či nepoužíva vulgarizmy alebo iné nevhodné prejavy. Lemoine v kontroverznom vyjadrení vyhlásil, že táto umelá inteligencia vykazuje známky uvedomelosti. Prípad sa tiahol pomerne dlhú dobu, pričom spoločnosť Google Lemoina odvolala a poprela všetky jeho tvrdenia. Podľa nich sa Lemoine nechal oklamať jednoduchým chatbotom, hoci podľa ďalších správ si mala najať svojho vlastného právnika.

Paradoxne pred niekoľkými dňami CEO Googlu, Sundar Pichai, v interview spomenul, že sa ich umelá inteligencia začala učiť veci, ktoré by nemala vedieť, informuje IFL Science.

„Niektoré AI systémy sa učia schopnostiam, ktoré by mať nemali a zatiaľ nechápeme, ako to dokázali. Príkladom je jeden jazykový program, ktorý sa dokázal adaptovať na bengálčinu, ktorú nemal vedieť. Stačilo, aby vývojár napísal pár príkazov v bengálčine a umelá inteligencia sa naučila celý jazyk,“ tvrdí Pichai.

Vo sfére výskumu umelej inteligencie existuje pojem čierna skrinka. Ten poukazuje na funkcie umelej inteligencie o ktorých vývojári vedia, že im nerozumejú. Ak umelá inteligencia niečo spraví, alebo sa na druhú stranu pomýli, výskumníci jednoducho nevedia povedať ako k týmto záverom dospela. Ich najlepším odhadom sú len rôzne teórie. Postupom času vedci chápu princípom umelej inteligencie lepšie, no nateraz musia pracovať s niečím, čomu sami nerozumejú.

Je umelá inteligencia na vzostupe?

Niekoho môže predstava uvedomelej umelej inteligencie fascinovať, iných zas poriadne vydesiť. Nájdu sa ale aj takí, čo neveria v „kúzla“, ako to opísala výskumníčka menom Margaret Mitchell.

„Udržiavať predstavy o magických vlastnostiach umelej inteligencie je pre Google prospešné. Nanešťastie v tomto prípade ide o dezinformácie,“ tvrdí Mitchell.

Google momentálne pracuje na umelej inteligencii Bard, no ešte predtým vytvorili model PaLM, ktorý sa s zlúčil s inteligenciou Bard. Predchádzajúci model mal v sebe aj bengálčinu, preto niet divu, že Bard dokázal tento jazyk použiť.

„S najväčšou pravdepodobnosťou Bard obsahuje aj bengálčinu a keď mu niekto v tomto jazyku zadal inštrukcie, umelá inteligencia prirodzene prešla do bengálčiny,“ vysvetľuje ďalej Mitchell.

Hovorca Googlu nakoniec priznal, že umelá inteligencia bengálčinu poznala. Čo však považujú za výnimočný úspech je schopnosť umelej inteligencie prekladať medzi jazykmi, odpovedať na otázky vo formáte otázka-odpoveď a prekladať informácie z iných jazykov. Na to podľa hovorcu nebola trénovaná a dokázala sa to naučiť sama.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre