Starodávna DNA odhaľuje skrytú históriu ľudskej schopnosti adaptovať sa na meniace sa podmienky
Autori nového výskumu hľadajú stopy náhlych a výrazných genetických zmien, ktoré by našim predkom umožnili prispôsobiť sa novým podmienkam.
Možno si to neuvedomujeme, ale my ľudia môžeme byť rovnako náchylní na zmenu prostredia ako iné živočíšne druhy. Tvrdí to nový výskum, ktorý analyzoval genetické dáta viac ako tisíc ľudí, ktorí žili na území Európy v časovom rozmedzí 45-tisíc rokov, informuje The Conversation.
Vedci vo svojej práci našli stopy viac ako 50 prípadov javu, ktorý označujú ako „tvrdý reset“. Sú to vzácne genetické varianty, ktoré sa rapídne rozšíria naprieč populáciou. Predpokladá sa, že vznikajú v prípade zmeny podmienok, po ktorej všetci bez nového genetického variantu zahynuli. Najvýraznejšia zmena nastala v populácii prvých ľudí v Malej Ázii. V tomto prípade došlo k náhlej zmene genetického regiónu MHC-III, ktorý sa spája s našim imunitným systémom.
Náhlu a výraznú zmenu v génoch vedci pozorovali hlavne u zvierat, no až doteraz sa nepodarilo nájsť rovnaké stopy pri ľuďoch. Podľa autorov štúdie stopy zakrylo miešanie sa populácií za posledných 8-tisíc rokov.
„Naše výsledky poukazujú na to, že našim predkom nestačila naša slávna schopnosť prispôsobiť sa na novú situáciu a vymyslieť nástroje na to, aby sme dokázali prežiť ťažké časy,“ vysvetľujú autori štúdie.
Moderný človek dokáže žiť v celej škále rôznych prostredí. Od zamrznutých arktických oblastí, až po tropické pralesy, prežiť nám pomáhajú rôzne vynálezy, napríklad oheň alebo oblečenie. V tomto máme oproti iným živočíchom obrovskú výhodu. Nech sú však tieto výdobytky ľudskej vynaliezavosti akokoľvek užitočné, história autorom štúdie ukázala, že nie vždy stačili na to, aby sa naši predkovia mohli vysporiadať s tým, čo si pre nich príroda nachystala. V tom prichádza na scénu, paradoxne príroda, presnejšie genetická rôznorodosť medzi jedincami.
Náchylní na zmenu podmienok
Jedinci, ktorí majú „genetickú predispozíciu na ťažké časy“ vo väčšine prípadov splodia viac potomkov. Výsledkom je rýchlejšie šírenie priaznivých génov, ktoré umožnia budúcim generáciám prežiť. Ide o koncept prirodzeného výberu, ktorý pred takmer 200 rokmi popísal známy vedec, Charles Darwin.
Neprehliadnite
Čo je však zaujímavé, pri ľuďoch vedci objavili až podozrivo málo prípadov, kedy genetická adaptácia hrala úlohu v našom prežití. Niektorí dokonca špekulovali aj o tom, že pri nás ide o mimoriadne vzácny proces. Tým že sme dokázali skrotiť oheň, vyrobiť si nástroje a oblečenie, sa potreba genetického prispôsobenia stala nepotrebnou.
Nový výskum však odhalil, že za posledných 10-tisíc rokov dochádzalo k častému kríženiu medzi geneticky diverznými populáciami. Po konci poslednej doby ľadovej mala Európa väčšiu genetickú rôznorodosť ako dnes. Autori štúdie vysvetľujú, že genetické rozdiely medzi skupinami prehistorických európskych lovcov-zberačov boli rovnako veľké, ako genetické rozdiely dnešných populácií západnej Európy a východnej Ázie. Tieto rozdiely za posledných 8-tisíc rokov zmizli kvôli migrácii a kríženiu, v dôsledku čoho sa genetika Európanov stala viac rôznorodejšou.
Výrazné genetické zmeny alebo tvrdé resety, môžu byť oveľa bežnejšie, než si myslíme, no môžu byť schované práve v procese miešania genetiky, ktorý sa v minulosti odohral.
Komentáre