Sme vo vesmíre sami? Nová štúdia naznačuje, že ľudia prišli „neskoro“
Zlatá éra inteligentného života nastala pred niekoľkými miliardami rokov, tvrdí autor výskumu.
Po inteligentnom mimozemskom živote pátrajú vedci už niekoľko desaťročí, no napriek tomu bez úspechu. Drakeova rovnica, Fermiho paradox či iné podobné teórie nám pomáhajú lepšie pochopiť, či môže život vo vesmíre existovať a prečo sme ho ešte nenašli.
Podľa viacerých expertov by mala byť Mliečna dráha plná života, no zatiaľ sme neobjavili ani len náznak, že to tak skutočne je. Vedci z celého sveta prichádzajú s rôznymi teóriami, no ani jednu zatiaľ nedokážeme spoľahlivo overiť. Podľa novej štúdie sú ale všetky podobné teórie len dielom našej ignorancie vo veci inteligentného života vo vesmíre, píše portál Universe Today.
V rámci novej práce sa jej autor, David Garofalo, vôbec nezameriaval na problematiku života vo vesmíre, namiesto toho študoval čierne diery a ich mimoriadne silný vplyv na hviezdy vo vesmíre. Z toho ale usúdil, že zlatá éra inteligentného života v galaxii môže byť už dávno za nami. Objavili sme už tisíce rôznych exoplanét, no momentálne výskumníci vynakladajú obrovské úsilie na to, aby tieto exoplanéty vytriedili na obývateľné a neobývateľné. Ak by sme totiž našli obývateľnú planétu, šance na objavenie života sa zvýšia niekoľkonásobne.
Autor novej štúdie sa však zamyslel nad tým, či sa môžeme na otázku obývateľnosti pozrieť z trošku širšieho hľadiska. Pýtal sa, či môžu byť určité galaxie lepšie prispôsobené vzniku inteligentného života ako iné. Popri tom sa dostali až k čiernym dieram. Vysvetľujú, ako môžu supermasívne čierne diery v jadrách väčšiny galaxií buď podporiť, alebo naopak potlačiť tvorbu nových hviezd v galaxii. Či nastane jedna alebo druhá situácia závisí hlavne na tom, či sa samotná čierna diera nachádza v prostredí bohatom na plyn alebo nie.
„Prepojenie medzi formáciou nových hviezd a čiernymi dierami nám umožňuje lepšie pochopiť aj prepojenie medzi čiernymi dierami a obdobiami, kedy mal inteligentný život vyššiu šancu na vznik,“ vysvetľuje David Garofalo, autor nového výskumu.
Sme vo vesmíre sami?
Autor tvrdí, že inteligentný život v Mliečnej dráhe dosiahol svoj vrchol pred niekoľkými miliardami rokov. V tomto období totiž existovalo priame prepojenie medzi zlúčeniami čiernych dier, formáciou nových hviezd a planét. Všetko sa začína v momente keď sa zlúčili dve čierne diery a vzniklo aktívne galaktické jadro. Toto označenie popisuje čierne diery, ktoré v jadrách galaxií aktívne pohlcujú hmotu. Niektoré aktívne jadrá môžu vylučovať prúdy hmoty, ktoré sú závislé na hmote konkrétnej galaxie.
Neprehliadnite
Aktívna čierna diera môže svoju domovskú galaxiu výrazne ovplyvniť. Niektoré potlačia formáciu nových hviezd, iné zas podporia a urýchlia tvorbu nových hviezd. Prúdy čiernej diery sú hlavným spôsobom, akým tieto objekty interagujú so svojim okolím. To či podporia alebo zabránia formácií nových hviezd závisí od toho, či má prostredie vhodnú hustotu. V hustom prostredí sa môžu objaviť prúdy hmoty vychádzajúce z pólov čiernej diery. Tie majú sklon a mieria na hmotu v galaxií. V tomto prípade čierna diera potlačí vývoj nových hviezd.
Čo je ale dôležitejšie, z tejto štúdie vychádza, že ideálne podmienky pre vznik inteligentného života nastali v galaxii pred niekoľkými miliardami rokov. Inými slovami, čierne diery a ich silný vplyv na tvorbu hviezd naznačuje, že my, ako pokročilý život, by sme mohli byť pozostatkami z dávnych čias vo vesmíre. Neznamená to ale, že sme vo vesmíre sami. Ako naznačuje Garofalo, to že sme tu my znamená, že by mohli existovať aj iné formy života. Možno si ale na kontakt s inou civilizáciou budeme musieť ešte počkať.
Komentáre