SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Prečo mimozemšťania ešte nenavštívili Zem? Toto sú možné vysvetlenia!

Je veľmi nepravdepodobné, že spomedzi všetkých planét by Zem bola jedinou, ktorá je schopná podporovať život. Lenže kde sú všetci?

Inštitút SETI vznikol v roku 1984 a jeho hlavnou náplňou práce je pátranie po stopách inteligentného života vo vesmíre. Ak si predstavíme koľko hviezd sa v Mliečnej dráhe nachádza, potom existuje len malá šanca, že by sa nikde nenachádzala planéta, ktorá by mala rovnaké alebo podobné podmienky pre život ako naša Zem. Doteraz sme ale nenašli jedinú stopu, ktorá by nasvedčovala tomu, že život, inteligentný alebo jednoduchý, existuje aj mimo našej planéty.

Absencia akýchkoľvek dôkazov o extraterestriálnom živote vedcov prekvapuje. Bol to totiž astronóm Frank Drake, ktorý svojou slávnou rovnicou v 60. rokoch minulého storočia dokázal, že Mliečna dráha by mala prekypovať životom. Takzvaná Drakeova rovnica je základom pre vedcov, ktorí sa pokúšajú nájsť život vo vesmíre. Podľa nej vieme zistiť, koľko vyspelých civilizácií by sa malo nachádzať v galaxii.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Drakeova rovnica sa skladá z niekoľkých premenných, ktorých vynásobením získame počet inteligentných civilizácií v Mliečnej dráhe. Tými premennými sú:

  • Prírastok nových hviezd v Galaxii za 1 rok.
  • Percentuálny podiel hviezd podobných Slnku, ktoré majú okolo seba planetárne systémy.
  • Priemerna hodnota počtu planét v planetárnom systéme, ktoré majú vhodné podmienky pre život.
  • Percentuálny podiel planét, na ktorých sa život skutočne vyvinul.
  • Percentuálny podiel planét, kde život vznikol a rozvíjal sa až k inteligentnej forme.
  • Percentuálny podiel inteligentných foriem života, ktoré dosiahli schopnosť aktívnej medzihviezdnej komunikácie.
  • Odhad dĺžky existencie inteligentnej životnej formy schopnej medzihviezdnej komunikácie.

Rovnica by mala ukázať, koľko inteligentných foriem života by sa malo nachádzať v našej galaxii. Väčšina premenných ale nie je známa, preto je rovnica skôr odhadom a nie smerodajným údajom. No aj napriek tomu, Frank Drake sa s kolegami zhodol na tom, že v našej galaxii by malo byť od tisíc, do 100-miliónov civilizácií, ktoré by sme mali vedieť pozorovať.

Prečo sme nenašli život mimo Zeme?

Drakeova rovnica však naznačuje, že by sme nemali byť vo vesmíre sami. V Mliečnej dráhe by sa malo nachádzať niekoľko inteligentných civilizácií, no napriek tomu sme nenašli nič, čo by ich existenciu dokazovalo. To frustrovalo astronóma Enrica Fermiho, ktorý počas jednej z obedných prestávok buchol päsťou o stôl a zvolal: „Kde sú všetci?“.

Fermi bol vedec, známy svojimi schopnosťami odhadnúť niečo aj keď nemal k dispozícii veľa informácií. Veril, že Zem už mala byť dávno a veľakrát navštívená mimozemskými civilizáciami. Jeho zvolanie z frustrácie viedlo ku vzniku Fermiho paradoxu, ktorý má dnes mnoho rôznych vysvetlení. Niektoré sú do veľkej miery hypotetické a neoveriteľné, iné ponúkajú triezvejší pohľad na problém. Aká je teda odpoveď? Prečo sme ešte nenašli mimozemšťanov alebo mimozemšťania nenašli nás?

Sme prvou inteligentnou civilizáciou vo vesmíre

Táto teória nemá jasné počiatky, no jedným z príkladov môže byť štúdia z roku 1982 od profesora menom Lawrence Bracewell. Podľa jeho slov akákoľvek vyspelá civilizácia potlačí rozvoj a expanziu iného druhu. Ak by sa v našej galaxii nachádzala civilizácia schopná prekonávať medzihviezdne vzdialenosti, tá by rýchlo expandovala a prakticky nám zabránila v ďalšej evolúcii.

Prístup, ktorý zvolil Bracewell má svojich kritikov. Profesor vychádzal z našej vlastnej histórie, no je nereálne myslieť si, že život vo vesmíre napreduje jedinou evolučnou cestou, ktorá nám je podobná.

Mimozemšťania čakajú, kým ich kontaktujeme my

Kto by mal zavolať prvý? Teraz sa pýtame, prečo nás ešte žiadna mimozemská civilizácia nekontaktovala, no tá sa možno pýta, prečo sme nezavolali my. Žarty bokom, táto teória ponúka jednoduché vysvetlenie toho, prečo sme doteraz nestretli žiadnu civilizáciu z inej planéty.

Ak existuje oveľa vyspelejšia civilizácia, tá mohla v minulosti minúť obrovské množstvo času a zdrojov na pátranie po živote. Ich výsledky mohli viesť k záveru, že život je síce vo vesmíre bežný, no inteligencia sa vyvinie menej často. Namiesto preskúmavania každej potenciálne obývateľnej planéty táto civilizácia čaká, kým sa život na planéte dostane do určitého bodu a začne sám pátrať po inej civilizácií. V podstate sme urobili to isté a do vesmíru vyslali hneď niekoľko správ pre potenciálnych záujemcov.

Nachádzame sa v kozmickej „zoo“

Kto povedal, že si nás ešte žiadna mimozemská civilizácia nevšimla? Teória kozmickej zoo počíta s tým, že vyspelá civilizácia sa možno nechce prezradiť menej vyspelému druhu. Ak by tak urobila, navždy by zmenila prirodzenú evolúciu života. Podľa teórie kozmickej zoo nás vyspelé civilizácie sledujú a čakajú na moment, kedy sa dostaneme do určitého evolučného bodu a až potom sa nám ukážu. Fanúšikovia sci-fi možno poznajú tento postup z kultového seriálu Star-Trek.

Teória veľkého filtra

Táto teória ponúka o niečo pesimistickejší pohľad na to, prečo sa vesmír javí tak prázdno. Teória veľkého filtra tvrdí, že život v určitom bode čelí existenčnej skúške, ktorá rozhodne o tom či zanikne alebo bude ďalej prekvitať. Problémom v tomto prípade je, že nikto nevie, či sme ako jedna z mála civilizácií prekonali veľký filter, alebo nás ešte čaká.

Rozhodujúcim bodom môže byť hocičo na našej evolučnej dráhe. Veľkým filtrom môže byť vznik samotného života, vývoj väčšieho mozgu na používanie nástrojov, prebiehajúce globálne otepľovanie alebo neznáma kríza, ktorá nás ešte len v budúcnosti čaká.

Len hŕstka civilizácií prejde veľkým filtrom. Ak ho ľudstvo už prekonalo, možno sme jedinou civilizáciou v galaxii. Ak nás ešte len čaká, možno ho vôbec nedokážeme prekonať.

Kozmické civilizácie sa ukrývajú

Čo sa stalo, keď Európania objavili Ameriku? Mnohí vedci si všimli, že čo sa týka života vo vesmíre, máme o ňom dosť romantizovanú predstavu. Čo ak sme nenašli žiadne stopy iných civilizácií preto, lebo sa ukrývajú pred nebezpečenstvom, ktoré si nevieme ani len predstaviť? Viacerí prominentní vedci varovali, že by sme nemali len tak vysielať do vesmíru informácie o nás, obzvlášť ak máme prakticky nulovú predstavu o tom, čo tam môžeme nájsť.

Teória temného lesa počíta s tým, že iné mimozemské civilizácie môžu byť vo svojej podstate dobyvateľské a ak by vedeli kde sme, tak by si našu planétu podmanili.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close