Rozdiel medzi životom a smrťou: O tom, kto prežil Čiernu smrť, rozhodoval tento gén. Ovplyvňuje nás ale aj dnes!
Autori novej štúdie dokazujú, že najväčšia pandémia v histórii ľudstva navždy ovplyvnila náš imunitný systém.
V polovici 14. storočia zasiahla Európu a Áziu obrovská pandémia pľúcneho moru, ktorá získala prezývku Čierna Smrť. Medzinárodnému vedeckému tímu sa podarilo na základe DNA obetí pandémie zistiť, čo rozhodovalo o tom, kto chorobe podľahol a kto mohol žiť. Zároveň sa pozreli na to, ako počas a po pandémii vyvíjal imunitný systém človeka.
Počas štúdie sa dopracovali k mimoriadne zaujímavým výsledkom. Gény, ktoré sa pred takmer 700 rokmi spájali s ochranou proti čiernej smrti, sa dnes spájajú s vyšším rizikom autoimunitných ochorení, napríklad Crohnovou chorobou, informuje Eurekalert.
V rámci svojho výskumu vedci študovali časové rozmedzie 100 rokov pred, počas a po pandémii čiernej smrti. Analyzovali viac ako 500 starých DNA vzoriek. Skúmali ľudí žijúcich pred pandémiou, alebo ľudí ktorí čiernu smrť buď prežili, alebo na ňu umreli. Za čiernu smrť je zodpovedná bakéria Yersinia pestis a vedci hľadali nejaké známky toho, či sa telo dokázalo prispôsobiť na pandémiu.
Rozdiel medzi životom a smrťou
Podarilo sa im objaviť štyri gény, ktoré zodpovedali za výrobu proteínov obraňujúcich telo pred invazívnymi patogénmi. Jedna z verzií tohto génu – alela, človeka buď ochránila, alebo naopak vydala napospas moru.
Ak mal človek v sebe dve identické kópie génu ERAP2, dokázal oveľa ľahšie prežiť pandémiu ako človek, ktorý mal rozdielne kópie. Autori štúdie veria, že vďaka dobrým verziám génov dokázali baktériu Y. pestis neutralizovať oveľa efektívnejšie.
Neprehliadnite
„Čierna smrť vyhubila od 30 do 50% populácie. Ak sa objaví pandémia takéhoto rozsahu, musí nastať určitý prirodzený výber. Ľudia náchylní na patogén chorobe podľahnú. Akákoľvek výhoda v tomto smere znamená rozdiel medzi životom a smrťou. Tí čo prežili, prirodzene predajú svoje gény ďalej,“ vysvetľuje evolučný genetik Hendrik Poinar, jeden z autorov štúdie.
Európania v tej dobe neboli vystavení baktérii Y. pestis. Keď sa objavila čierna smrť, chorobe podľahli mimoriadne rýchlo. Vlny pandémie sa objavovali celé storočia, no zakaždým sa počet obetí znižoval. Autori štúdie vysvetľujú že ľudia so správnymi kópiami génu ERAP2 mali až 50% vyššiu šancu prežiť čiernu smrť.
Náš imunitný systém sa postupom času vyvíjal tak, aby na patogény dokázal reagovať odlišnými spôsobmi. Vyvinul sa až do takého bodu, že gén, kedysi chrániaci pred jednou z najvážnejších pandémií, sa dnes spája s vyšším rizikom autoimunitných ochorení. Vedci predpokladajú, že v tomto smere ide o akési nastavenie rovnováhy.
Pochopenie toho ako predchádzajúce choroby tvarovali náš imunitný systém je podľa autorov štúdie kľúčové na to, aby sme dokázali pochopiť to, ako naše telo zareaguje na modernejšie ochorenia. Štúdia je výsledkom siedmich rokov práce a dokazuje, že čierna smrť zodpovedá za to, ako dnes reagujeme na rôzne ochorenia.
Komentáre