Vedci našli odpoveď na už viac ako 600 rokov starú záhadu: Ako sa začala Čierna smrť?

Čierna smrť sa považuje za najdevastujúcejšiu pandémiu, akou si ľudstvo prešlo.

Kde sa začala čierna smrť, najhoršia pandémia v histórií?
Zdroj: Michel Serre (1658–1733), Wikimedia ( Public domain )

Pod čiernou smrťou sa rozumie obrovská pandémia pľúcneho moru, ktorá v polovici 14. storočia zasiahla Európu a Áziu. Po viac ako šesťsto rokoch sa spoluprácou vedcov z dvoch univerzít a technologického inštitútu Maxa Plancka podarilo vyriešiť záhadu toho, ako pandémia začala.

Ako informuje portál University of Stirling, vedci majú po prvýkrát v histórii v rukách dôkaz o tom, že čierna smrť má svoje počiatky v severnom Kyrgyzstane v 30. rokoch 14. storočia. Ako pandémia vznikla sa pokúšali stredovekí kronikári vypátrať už od momentu jej vzniku a išlo o tému, ktorej sa historici do veľkej miery venovali aj uplynulých 270 rokov. V rámci nového výskumu však vedci storočia starú záhadu uzatvárajú.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Čierna smrť sa považuje za najväčšiu katastrofu spôsobenú infekčnou chorobou. Ako už bolo spomínané, prvé prípady sa objavili v 30. rokoch 14. storočia. Vtedy sa objavila prvá vlna pandémie trvajúcej takmer 500 rokov. Jej začiatok sa pokúšalo zistiť množstvo multidisciplinárnych výskumov, no prelom sa podaril až po mimoriadne vyčerpávajúcej práci prepájajúcej schopnosti paleontológov, historikov a archeológov.

Vedecký tím analyzoval DNA z kostry, ktorú objavili na pohrebisku v regióne Tien Shan. Kostra vykazovala stopy baktérie Yersinia pestis, ktorá je s najväčšou pravdepodobnosťou za pandémiu zodpovedná. Datovanie kostry ju umiestnilo do obdobia, kedy sa pľúcny mor ešte do Európy nedostal.

„Náš výskum prináša odpoveď na jednu z najväčších otázok vedy: Odkiaľ sa vzal najznámejší zabijak ľudí?“ vysvetľuje doktor Philip Salvin, historik z University of Stirling.

Počiatok najhoršej pandémie

Vedci si všimli, že medzi rokmi 1338 a 1339 sa v dnešnom severnom Kyrgyzstane objavil obrovský nárast pohrebov. Vedecký tím zároveň zistil, že v 19. storočí bolo toto pohrebisko študované a v hroboch sa objavilo približne 30 kostier. Vedci kostry našli a po analýze DNA dokázali určiť, že na tomto mieste sa pravdepodobne začala najhoršia pandémia, akou si ľudstvo prešlo.

„Študovali sme exempláre z dvoch cintorínov v blízkosti jazera Issyk Kul na území dnešného Severného Kirgizska po tom, čo sme v rokoch 1338 a 1339 identifikovali obrovský nárast počtu pohrebísk. Boli sme schopní sledovať tieto kostry a analyzovať DNA odobranú zo zubov. Na moje počudovanie to potvrdilo začiatok druhej morovej pandémie.“, uviedol historik Philip Slavin.

Autori štúdie vysvetľujú, že nemali žiadnu záruku toho, že stopy po čiernej smrti objavia. Existovalo riziko, že vzorky už kontaminujú environmentálne faktory, alebo že sa stopy baktérie nedokážu zachovať tak dlhú dobu. Napriek tomu do analýzy išli a zo siedmich skúmaných ostatkov objavili tri, ktoré boli nakazené čiernou smrťou. Skúmané ostatky pochádzajú z dvoch odlišných cintorínov – Kara-Djigach a Burana. Oba sa nachádzajú v údolí Chu v severnom Kyrgyzstanie.

Čierna smrť sa objavila rovnako ako ochorenie COVID. Táto choroba odštartovala pandémiu pretrvávajúcu takmer 5 storočí. Vedci vysvetľujú že musia pochopiť to, čo sa počas čiernej smrti odohralo, ak chceme pochopiť za akých podmienok sa môže devastujúca pandémia objaviť.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre