Potrebovali skorí ľudia komplexné vnímanie na to, aby vedeli rozložiť oheň?
Veľa prác sa zameriava na to, ako naši predkovia oheň používali, no čo potrebovali na to, aby ho vedeli úmyselne vyrobiť?
Používanie ohňa je popri iných vlastnostiach jeden z najdôležitejších evolučných míľnikoch človeka. Skrotenie ohňa nám umožnilo variť si potravu, čo znamenalo lepšie trávenie a podporilo evolúciu väčších mozgov. Oheň však bol užitočným nástrojom aj pri vykurovaní alebo na obranu pred predátormi.
Väčšina vedeckých prác sa zameriava na kognitívne predpoklady na používanie ohňa, no máloktorá práca sa zameriavala na kognitívne predpoklady na vytvorenie ohňa. Vieme si predstaviť na čo všetko mohli naši predkovia oheň využívať, no aké museli mať inteligenčné predpoklady a to, aby zistili, ako oheň vyrobiť?
Nová štúdia sa pokúsila nájsť odpoveď na vyššie uvedenú otázku. Za prácou stoja vedci z University of Cambridge, ktorí preskúmali dve techniky zakladania ohňa, ktoré využívali predkovia lovci-zberači. Prvou technikou je udieranie dvoch kameňov o seba, čo vytvorí iskru, ktorá následne zapáli oheň. Predpokladá sa, že túto techniku používali primitívnejšie druhy človeka, napríklad Neandertálci. Druhou metódou je trenie dreva, čo je sofistikovanejšia metóda, ktorú zrejme ovládli až Homo sapiens.
„V našej štúdii sa pýtame, či je na výrobu ohňa potrebná komplexnejšia forma kognitívneho vnímania. Človek sa dnes považuje za druh, ktorý môže vyrábať oheň a dokáže ho aj používať. Náš najbližší žijúci evolučný predok nedokáže ani jedno. To nás necháva bez akéhokoľvek pozorovateľného modelu,“ píšu autori v štúdii.
Kresanie kremeňov sa objavuje naprieč obdobím vyššieho paleolitu a vedci našli jedny z najstarších kresadiel vo Francúzsku, Nemecku, Belgicku, Holandsku, Dánsku a ďalších Európskych krajinách. V tomto prípade si naši predkovia nedali záležať na materiáli. Ako prvé kresadlá používali akékoľvek kamenné artefakty schopné vytvoriť iskru.
Trenie drievok je novšou metódou, ktorú používajú aj moderné spoločenstvá lovcov-zberačov. Na túto metódu potrebujeme dve drievka a suchú trávu alebo inú ľahko horľavú látku.
Neprehliadnite
Kognitívne predpoklady pre zakladanie ohňa
Otázkou ostáva, či potrebovali naši predkovia nejakú formu vyššieho vnímania. Autori štúdie sa prikláňajú k názoru, že úmyselné vytváranie ohňa si vyžaduje komplexnejšie vedomie ako len schopnosť používať oheň, ktorý vznikol úderom blesku alebo iným prírodným procesom. Vo svojej štúdii tvrdia, že obe skúmané metódy si vyžadujú isté nástroje. Pri kresadlovej metóde sú to dva kremene, pri trení drievka a horľavý materiál.
Zakladanie ohňa je proces, ktorý si vyžaduje plánovanie na niekoľko krokov dopredu. Naši predkovia museli mať najprv nástroje, pomocou ktorých chceli oheň zakladať. Ďalším krokom bol zber vhodného materiálu na ohnisko a v poslednom kroku museli samotný oheň zapáliť. Naši predkovia zároveň museli mať ako takú predstavu o tom, ako dlho chcú aby oheň horel a ako zabránia tomu, aby nespálil celý tábor.
Naši predkovia teda museli mať dostatočné kognitívne vlastnosti na to, aby pochopili vzťah medzi príčinou a dôsledkom. Autori štúdie zároveň nevylučujú ani to, že si naši predkovia mohli prácu rozdeliť. Jedinci mohli mať viac skúseností s určitým krokom v procese zakladania ohňa a preberali zaň zodpovednosť. To naznačuje, že v skupine všetci vedeli, že sa ide oheň zakladať, poznali postup a verili, že ostatní si svoju prácu odvedú dobre.
Už Neandertálci sa mohli vyznačovať komplexnými kognitívnymi vlastnosťami spojenými so zakladaním ohňa. Aj zakladanie ohňa pomocou kresania vyžaduje komplexné vnímanie, no zložitejšiu metódu trenia drievok pravdepodobne vymyslel až moderný človek, ešte než opustil Afriku.
Komentáre