Veda a výskum

Väčší mozog, vyššia daň: Prečo sa začal mozog človeka zväčšovať?

Mozog moderného človeka je najväčším a najkomplexnejším spomedzi našich predkov. Toto je jeho evolučná história.

Naši predkovia v minulosti čelili stále novým výzvam. Aby sa vedeli s nimi vysporiadať, potrebovali nielen väčšie telá, ale aj väčšie a komplexnejšie mozgy, informuje portál Humanorigins.

Väčšie mozgy umožnili našim predkom ukladať a spracovať oveľa väčšie množstvo informácií, čo sa ukázalo byť obrovskou evolučnou výhodou, keď sme začali vykazovať známky sociálneho správania a vydávali sa do neznámych prostredí. Niektoré vedecké teórie tvrdia, že sa mal v 12. storočí ľudský mozog scvrknúť, no to nie je pravda.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Podľa dnes už vyvrátenej teórie sa mal mozog človeka scvrknúť v období, keď sme začali žiť v komunitách a objavili sa prvé známky „kolektívnej inteligencie“. Inými slovami povedané, život v komunitách odbremenil mozog jedinca a začali sa vykonávať rozhodnutia na základe názoru viacerých ľudí. Štúdia však pracovala so skreslenými dátami, postavená bola na nesprávnych základoch.

Faktom je, že postupom evolúcie človeka sa veľkosť mozgu strojnásobila a moderný človek má najväčší a najkomplexnejší mozog spomedzi našich predkov. Spočiatku ale išlo o mimoriadne pomalý proces.

Evolúcia ľudského mozgu

Zväčšovanie mozgu sa začalo pred približne 6-miliónmi rokov a prvá fáza trvala odhadom 4-milióny rokov. Počas tohto obdobia sa naši predkovia postavili na dve nohy, začali kráčať vzpriamene a naučili sa používať a vyrábať jednoduché nástroje. Po dvoch nohách boli schopní kráčať viacero našich predkov, no až u druhu Australopithecus afarensis, ktorý žil približne 3,1 miliónmi rokov dozadu, máme istotu, že preferoval chôdzu po dvoch nohách. Veľkosť mozgu sa však zmenila len minimálne.

Človek sa následne začal presúvať do nových oblastí, čo so sebou prinieslo novú sadu výziev. V nadchádzajúcom období, ktoré sa skončilo pred 800-tisíc rokmi, sa zväčšili nielen naše mozgy, ale aj naše telá. V tomto období sa zároveň začal náš mozog zväčšovať oveľa rýchlejšie.

Keď sa ľudia dostali do nového prostredia, stretávali sa navzájom. Vznikala potreba spolupráce a prispôsobenia si prostredia k obrazu svojmu. Zároveň sa podnebie stalo nepredvídateľné a väčšie mozgy našim predkom umožnili prežiť. Pred 800-tisíc rokmi sa totiž začalo obdobie, počas ktorého sa podnebie výrazne menilo. Toto obdobie sa skončilo pred približne 200-tisíc rokmi.

Naši prvotní predkovia mali mozgy porovnateľné so šimpanzmi, no tie naše sa postupom času vyvinuli iným spôsobom. Temporálny kortex šimpanza má menej bielej hmoty a tým pádom aj menej prepojení medzi neurónmi. Ľudia majú bielej hmoty oveľa viac, čo nám umožňuje lepšie spracovať rôzne informácie.

Ľudský mozog je najvyspelejším orgánom z celej zvieracej ríše. Umožňuje nám uložiť obrovské množstvo informácií, no tie zároveň vieme mimoriadne rýchlo spracovať a rozhodnúť sa niekedy aj v zlomku sekundy. Zároveň vieme riešiť problémy abstraktnými myšlienkami. Veľký a komplexný mozog však prichádza so svojou daňou. Mozog moderného človeka tvorí len 2% našej telesnej váhy, no vyžaduje si 20% kyslíku a 20% krvi.

Veľký mozog zároveň znamená väčšiu hlavu, ktorá robí pôrod oveľa náročnejším.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close