Mal Mesiac niekedy magnetické pole? Je možné, že sme sa celú dobu mýlili!
Mesiac pravdepodobne nikdy nemal svoje magnetické pole, ktoré by ho chránilo pred solárnym vetrom. Pre vedcov je to však dobrá správa.
Už budúci rok má v pláne americká vesmírna agentúra, NASA, poslať na Mesiac ďalších astronautov, prvých ľudí od programu Apollo. Cieľom nielen tohto programu, ale aj nezávislých výskumov je zistiť, aké zdroje sa na Mesiaci nachádzajú a ako by sme ich mohli využiť na podporu života mimo Zeme.
Rovnakou otázkou sa zaoberali aj výskumníci z University of Rochester, ktorí vo svojej novej štúdii odhalili jeden z najdôležitejších faktorov, ktorý má vplyv na to, čo môžeme na povrchu Mesiaca nájsť. Skúmali, či mala naša prirodzená družica niekedy svoje vlastné magnetické pole. Magnetosféra sa považuje za akýsi štít, ktorý chráni kozmické objekty pred solárnou radiáciou.
„Presvedčenie, že Mesiac má magnetický štít, bolo založené na počiatočnom súbore údajov zo 70. rokov minulého storočia, ktorý zahŕňal analýzy mesačných vzoriek zozbieraných počas misií Apollo.“, hovoria výskumníci.
Nová štúdia sa stavia proti dlho akceptovaným teóriám o magnetickom poli Mesiaca. Dnes Mesiac magnetosféru nemá, no od programu Apollo sa uvažovalo o tom, že kedysi dávno, asi pred približne 3,7-miliardami rokov mal, dokonca rovnako silnú ako Zem. Táto teória sa zakladala na vzorkách, ktoré astronauti priniesli v 70. rokoch. Ukázalo sa, že tieto vzorky boli magnetizované geodynamom.
Geodynamo sú procesy v hlbinách kozmického telesa, ktoré generujú magnetosféru. V prípade našej Zeme ide o pohyb roztavenej hmoty vo vonkajšej časti zemského jadra. Čo sa však týka Mesiaca, existuje niekoľko problémov, ktoré v tomto prípade bránia vzniku silnej magnetosféry.
Jadro Mesiaca je oveľa menšie a hoci nie je nemožné, aby vytvorilo silné magnetické pole, je to veľmi nepravdepodobné. Ako ďalší problém autori štúdie uviedli výskumné metódy využité v predchádzajúcich prácach. Tieto metódy mohli viesť k nesprávnym výsledkom.
Neprehliadnite
V rámci novej štúdie výskumníci použili CO2 laser na ohriatie lunárnych vzoriek. Vďaka tomu vzorky nezmenili. Následne použili citlivé supervodivé magnetometre na odmeranie magnetických signálov vzorky.
„Čo sa týka magnetických nosičov v lunárnych vzorkách, tie sú pomerne náchylné na zmeny. Ak ich však ohrejeme laserom, môžeme sa vyhnúť problémom, ktoré mali výskumníci v minulosti,“ vysvetľuje jeden z autorov štúdie, John Tarduno.
Mal Mesiac magnetické pole?
Presnejšia analýza lunárnych vzoriek priniesla jednoznačné výsledky. Nič nenasvedčuje tomu, že by mal Mesiac v minulosti pretrvávajúce magnetické pole. Vedci to považujú za dobré správy. Bez magnetického poľa je Mesiac bombardovaný solárnym vetrom, čo vedie k oveľa hlbším rezervoárom rôznych látok. To umožňuje prchavým látkam preniknúť do lunárneho regolitu a pretrvať na povrchu našej prirodzenej družice.
Medzi prchavé látky sa môže radiť napríklad uhlík, vodík, voda alebo hélium 3, izotop hélia, ktorý sa na Zemi považuje za vzácnosť. Misie Artemis sa pokúsia zozbierať aj ďalšie vzorky z Mesiaca, ktoré vedci následne analyzujú. V tomto prípade budú hľadať prchavé látky a spôsob, akým by sa dali využiť.
„Údaje zo vzoriek zozbieraných počas misie umožnia vedcom a inžinierom študovať prítomnosť prchavých látok a lepšie určiť, či je možné tieto materiály extrahovať na ľudské použitie. Napríklad hélium 3 sa v súčasnosti používa v medicínskom zobrazovaní a kryogenike a je možným budúcim zdrojom paliva.“, hovoria výskumníci.
Táto štúdia umožní vedcom navrhnúť experimenty, ktoré by mohli budúci astronauti na povrchu Mesiaca vykonať.
Komentáre