Mozog človeka sa mal pred 3-tisíc rokmi scvrknúť: Je to naozaj tak?
Do minuloročnej štúdie sa ostro obul tím vedcov z UNLV, ktorí v nej našli mnoho nejasností.
Vo vedeckej komunite sa čoraz väčšej obľube teší teória, že sa počas 12. storočia pred našim letopočtom ľudský mozog scvrkol. Lenže je na tom niečo pravdy?
Na túto teóriu sa pozrel aj výskumný tím z University of Nevada, Las Vegas. 12. storočie p.n.l. je obdobie, ktoré sa charakterizuje vznikom mocných ríš a vývojom nových foriem písaného textu. Išlo o dobu pokroku, no aj napriek tomu sa minulý rok dostala do pozornosti teória, ktorá hovorila že sa ľudský mozog scvrkol pred približne 3-tisíc rokmi.
Autori tejto kontroverznej štúdie argumentovali tým, že v tomto období ľudia nachádzali spôsoby, ako ukladať informácie externe, teda potreba veľkého mozgu postupom času zanikala. Svoju prácu založili na evolučných vzorcoch odpozorovaných od mravcov.
Vo svojej práci publikovanej vo Frontiers in Ecology and Evolution píšu, že s vývojom spoločnosti sa začalo čoraz viac presadzovať spoločné rozhodovanie a ľudia v spoločenstvách spoluprácou niekoľkých mozgov zdieľajú „kolektívnu inteligenciu“. Tá podľa vedúceho štúdie, Jeremy DeSilvu, mohla byť silou, ktorá stála za zmenou v evolúcii našich mozgov.
Je to naozaj tak?
Brian Villmoare z University of Nevada, Las Vegas (pozn. redakcie: UNLV) s touto teóriou nesúhlasí a spolu s vedeckým tímom publikoval štúdiu, ktorá čoraz populárnejšiu teóriu vyvracia.
Neprehliadnite
„Zarazili nás tvrdenia vedcov o výraznom zmenšení mozgu moderného človeka. Obdobie pred 3-tisíc rokmi bolo obdobím výrazných pokrokov. Vzniklo Egyptské nové kráľovstvo, odohrala sa Trójska vojna, či vznik civilizácie Olmékov,“ vysvetľuje Villmoare.
V štúdii vysvetľuje, že po starostlivej analýze výsledkov kritizovanej štúdie môžu s istotou povedať, že k žiadnemu scvrknutiu ľudského mozgu pred 3-tisíc rokmi nedošlo. Ich práca išla ešte o pár krokov ďalej. Autori sebavedomo konštatujú, že sa zmena vo veľkosti ľudského mozgu neudiala posledných 30-tisíc rokov. Existuje možnosť toho, že človek mal rovnako veľký mozog až 300-tisíc rokov.
„Popravde, z datasetu sme neobjavili žiadne známky zmenšovania ľudského mozgu v ktoromkoľvek bode našej evolúcie,“ vyjadril sa Villmoare.
Autori z UNLV kritizujú niekoľko bodov, ktoré autori v kontroverznej štúdii uviedli. Villmoare tvrdí, že objavenie poľnohospodárstva a vznik komplexných spoločenstiev sa neodohral naraz. Išlo o postupný prechod, čo sa odrazí aj na tvare lebiek odlišných populácií. Kritizovaná štúdia však analyzovala len vzorky kritické pre ich hypotézu o scvrkávaní mozgu. Zároveň spojili dokopy vzorky z Anglicka, Číny, Mali, či Alžírska.
Dáta, s ktorými kritizovaná štúdia pracovala, boli podľa autorov z UNLV skreslené. Tím analyzoval 987 vzoriek lebiek, pričom viac ako polovica z nich reprezentovala posledných 100 rokov na časovej osi takmer 10-miliónov rokov. Vedci teda nemohli získať dostatočne dobrú predstavu o tom, ako sa lebky postupom času vyvíjali.
Komentáre