Veda a výskum

Archeológovia odhaľujú ďalší trik starých Egypťanov, ktorý im umožnil stavať pyramídy

Ako dokázali egypťania postaviť pyramídy? Dnes už vieme o novej finte, ktorou si pomáhali.

Postavenie egyptských pyramíd sa dnes považuje za mimoriadne významné dielo, no ani dnes nemáme jasnú predstavu o tom, ako dokázali Egypťania preniesť ťažké balvany tam, kde potrebovali.

Egypťania sa mohli spoľahnúť na jeden fyzikálny trik, ktorý by im umožnil posúvať obrovské kvádre s relatívnou ľahkosťou, no to nebola jediná finta, ktorú mali skúsení konštruktéri k dispozícii. Štúdia z roku 2018, na ktorej sa podieľali výskumníci z University of Liverpool našla šikovný systém rámp, ktorý ešte viac uľahčil prácu egyptských staviteľov.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Tento antický systém objavili na archeologickom nálezisku Hatnub, ktorý bol kedysi jedným z najprestížnejších zdrojov alabastru – bieleho kameňa, z ktorého boli pyramídy postavené.

„V lome Hatnub sme objavili obrovské množstvo nápisov, ktoré po sebe zanechali ťažobné expedície datujúce sa 4500 rokov do minulosti. Vďaka týmto odkazom môžeme lepšie chápať logistiku a organizáciu pracovníkov,“ vysvetľuje doktor Roland Enmarch, egyptológ, ktorý sa podieľal na štúdii lomu.

Nápisy sa nachádzajú medzi archeologickými štruktúrami datujúcimi sa do doby bronzovej. Podľa archeológov všetky objavené štruktúry slúžili rovnakému účelu, v tomto prípade ťažbe kameňa. Archeológovia našli chatrče, v ktorých pravdepodobne spávali robotníci, no našli aj budovy, kde sa opracovával kameň. Všetky objavené lomy boli prepojené s riekou Níl jednou z najlepšie zachovaných ciest doby bronzovej v Egypte.

„V poslednej sezóne vykopávok sa nám podarilo nájsť výborne zachovalú rampu, ktorá vedie z lomu. Tento nález nám pomáha lepšie pochopiť to, ako sa prepravoval kameň z lomu k pyramídam, kde bol potrebný,“ tvrdí Enmarch.

Egypťania si dokázali poradiť

Rampu datovali do obdobia vlády faraóna Chufua, ktorý dal postaviť pyramídu, ktorá sa dnes považuje za jeden z divov sveta. Pozdĺž rampy sa nachádzajú dve schodiská s dierami, cez ktoré pravdepodobne viedli laná. Tie umožnili robotníkom presúvať obrovské balvany s relatívnou ľahkosťou.

„Takýto dizajn by uľahčil časť záťaže pre pracovníkov, ktorí museli ťahať tieto obrovské bremená.“

Archeológovia vysvetľujú, že Egypťania umiestnili obrovský kamenný blok na sane a tie boli lanami zabezpečené o drevené koly. Pracovníci tak dokázali vytiahnuť alabastrové bloky aj po ostrých 20-stupňových rampách.

Ako sme už ale písali, Egypťania mali v rukáve ešte jeden šikovný trik, ktorý im pomohol dostať bloky tam, kde ich bolo treba. Ide o trik, ktorý mnohí využívame aj dnes, napríklad pri stavbe pieskového hradu. Piesok je tvorený z drobných zrniečok a za normálnych okolností je sypký. Stačí však pridať kúsok vody a častice priľnú k sebe.

Ak ťaháte obrovský balvan na špeciálnych saniach, voda vám môže pomôcť. Starovekí Egypťania si však museli dať pozor na to, aby do piesku nepridali veľa vody. V praktickom experimente vedci dokázali, že so správnym pomerom vlhkosti dokázali použiť až o polovicu menej sily na to, aby ťažkú štruktúru cez piesok prepravili.

Nájsť správny pomer však nemusí byť až tak jednoduché. V ideálnom prípade sa vlhkosť piesku pohybuje od dvoch do piatich percent, no závisí to na jeho type. Ak sa pridá viac vody, kapilárne mosty – drobné kvapôčky vody miznú a práca sa stáva menej efektívnou.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close