Veda a výskumVesmír

Pátranie po „druhej Zemi“ sa blíži ku koncu: Našli vedci spôsob, ako bez pochyby identifikovať obývateľnú planétu?

Autori novej štúdie v práci popisujú spôsob, ako by sme mohli jasne potvrdiť, či je nejaká planéta obývateľná alebo nie.

Dnes poznáme tisíce exoplanét existujúcich za hranicami Slnečnej sústavy a predpokladá sa, že v nasledujúcich rokoch objavíme tisíce ďalších. Výskumníci z celého sveta pátrajú po svetoch, ktoré by mohli mať vhodné podmienky pre život, no nie je to až také jednoduché, ako sa zdá.  

Jedným zo spôsobov ako odhaliť obývateľnú planétu, je pátrať po molekulárnych biologických stopách. Tento smer je však problematický, pretože veľa molekúl, ktoré vytvára život na Zemi, môže vznikať aj geologickými procesmi. Portál Universe Today ale informuje o novom spôsobe, ako by sme mohli obývateľné svety potvrdiť s väčšou istotou.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Hviezdne sústavy vznikajú, keď hviezda ukončí svoju formáciu, no okolo nej ostal ešte materiál, ktorý nazývame protoplanetárny disk. Ide o drobné čiastočky vesmírneho materiálu a plynu, ktoré sa postupne nabaľujú na seba a z toho vznikajú planéty. Pointou v tomto prípade je, že všetky planéty sústavy vznikajú z rovnakého materiálu, preto by mali mať všeobecne podobné kompozície.  

Pravdou je, že určité molekuly môžu v rámci disku migrovať. Môže sa stať, že vonkajšie planéty sa kompozíciou budú trošku líšiť od vnútorných, no všeobecne by mali vedci pozorovať podobnosti v kompozícii.  

Znamená to, že ak objavíme potenciálne obývateľnú planétu, rozumným krokom by bolo porovnať ju s jej susedmi. To by nám mohlo dať lepší obraz o tom, či je planéta skutočne obývateľnou alebo skôr nie.  

V rámci štúdie autori sledovali množstvo atmosférického uhlíku v atmosférach exoplanét. Uhlík je prvok, ktorý je základom pre život na Zemi. Zároveň však môžu tento prvok absorbovať oceány, alebo môže byť viazaný v horninách. Vedci preto predpokladajú, že ak objavia planétu v obývateľnej zóne, ktorá má výrazne menej atmosférického uhlíka ako iné planéty v sústave, táto planéta môže mať na povrchu vodu a možno aj organický život.  

Ani naša Zem nie je výnimkou

Ako príklad uvádzajú našu vlastnú Zem. Našimi najbližšími susedmi sú Venuša a Mars. Všetky tieto planéty sa nachádzajú v obývateľnej zóne, no atmosfére Venuše a Marsu dominuje oxid uhličitý. Zemská atmosféra je zas tvorená dusíkom a kyslíkom, pričom CO2 má v našej atmosfére malé zastúpenie. Výskumníci poukazujú na to, že množstvo atmosférického uhlíka Zeme sa tak drasticky líši od ostatných planét, že naša planéta vyčnieva ako obývaný svet.  

Následne sa vedci pozreli na sústavu TRAPPIST-1, ktorá má v centre červeného trpaslíka, okolo ktorého obieha sedem planét. Táto sústava je zatiaľ najlepším kandidátom na objavenie obývateľného sveta za hranicami Slnečnej sústavy. V obývateľnej zóne hviezdy ležia tri planéty, ktoré sú priam ideálne na tento druh experimentu. 

“Veríme, že hodnoty atmosférického uhlíka týchto planét dokáže Webbov vesmírny teleskop odhadnúť za desať jasných tranzitov,” tvrdia autori štúdie.  

Tranzit znamená dej, kedy planéta prejde popred svoju hviezdu. Ak má planéta atmosféru, časť slnečného svetla prechádza atmosférou a rozptyľuje sa. Výskumníci dokážu z tohto deja získať spektrum, teda svetelnú stopu, ktorá ukáže, aké prvky sa môžu v atmosfére nachádzať. Ak sa ukáže že oproti iným planétam majú svety v obývateľnej zóne drasticky menej CO2, tieto planéty by sa oplatilo ďalej študovať.  

Výskumníci zároveň vedia, že aj nízke hodnoty CO2 môžu byť “falošný poplach”. Existujú aj ďalšie procesy, ktoré by mohli z atmosféry planéty vysať oxid uhličitý. Niektoré horniny dokážu absorbovať obrovské množstvo CO2 alebo by planéty mohli mať viazanú rotáciu. Znamená to, že len jedna strana je otočená k planéte. Na večne tmavej strane by mohli byť teploty tak nízke, že by oxid uhličitý zamrzol, čo by tiež zrazilo hodnoty atmosférického uhlíka. Autori však poukazujú aj na to, že na planéte môže existovať život bez toho, aby drasticky zrazil hodnoty CO2 v atmosfére.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close