Nazvali ju našim „druhým domovom“: Vedci odhaľujú dôležité poznatky o sústave TRAPPIST-1 a jej planétach
Mohla by sa sústava TRAPPIST-1 stať v budúcnosti našim druhým domovom? Webb to nevylúčil, no planéty nemusia byť to, čo sme mysleli.
Sústava TRAPPIST-1 sa od nás nachádza približne 40 svetelných rokov a z hľadiska astronómie ju možno považovať za mimoriadne špeciálnu. Obieha ju sedem planét, pričom všetky sa považujú za planéty terestrického typu, s veľkosťou podobnou Zemi. Tri z nich ležia v obývateľnej zóne svojej domovskej hviezdy. Podľa americkej NASA by pri vhodných atmosférických podmienkach mohla na všetkých planétach existovať voda v kvapalnom skupenstve.
Výskumníci z Université de Montréal sa v rámci svojej novej štúdie lepšie pozreli na túto sústavu a priniesli dôležité poznatky, ktoré nás posunú v jej chápaní. TRAPPIST-1 je hviezda, ktorá je oveľa menšia a chladnejšia ako naše Slnko. Sústavu vedci po prvýkrát objavili v roku 2016 a takmer okamžite vzbudila globálny záujem. Objavili sa špekulácie, že planéty v sústave by sa jedného dňa mohli stať našim druhým domovom.
Od tejto budúcnosti však máme ešte ďaleko. Autori výskumu sa zamerali na charakteristiky, ktoré nám bližšie popisujú dôležitosť rodičovských hviezd pri výskume exoplanét. V rámci výskumu taktiež využili Vesmírny teleskop Jamesa Webba na pozorovanie planéty TRAPPIST-1 b. Planétu pozorovali počas dvoch tranzitov, teda období kedy planéta prechádzala popred svoju hviezdu a o malý kus znížila jej jas. Svetlo hviezdy prechádzajúce cez atmosféru vedcom umožní získať takzvané spektrum, ktoré im viac prezradí o kompozícii atmosféry.
“Tieto pozorovania sú prvé spektroskopické pozorovania vykonané Webbovým vesmírnym teleskopom. Čakali sme na ne roky,” tvrdí Olivia Lim, vedúca štúdie.
Hviezda môže skresliť pozorovania exoplanét
Okrem prvej planéty od hviezdy sa Webb pozrel aj na planéty c, g, h. Autori štúdie tvrdia, že tieto pozorovania sú len drobnou časťou toho, čo má prísť. Pozorovania majú demonštrovať schopnosti vesmírneho teleskopu a špecificky prístroja NIRISS, skúmať tenké atmosféry okolo pevných planét. V rámci štúdie vedci zisťovali ako môže aktivita hviezdy ovplyvniť povahu exoplanéty. Rôzne štruktúry hviezdy, napríklad tmavé škvrny, môžu mať dopad na merania atmosféry konkrétneho sveta.
V tomto smere zistili, že “kontaminácia” hviezdou môže mať výrazný dopad na to, ako bude výsledné spektrum vyzerať. Platí to nielen pri prvej planéte od hviezdy, ale aj pri iných planétach v sústave. Aktivita centrálnej hviezdy môže vytvárať “duchov”, teda oklamať vedcov, ktorí si mysleli, že objavili v atmosfére neexistujúcu molekulu.
Neprehliadnite
Výsledky štúdie zároveň dokázali, že pri budúcich pozorovaniach musia vedci zohľadniť hviezdnu kontamináciu bez ohľadu na to, akú sústavu a exoplanéty skúmajú. Obzvlášť to ale platí v prípade červených trpaslíkov, hviezd ktoré sú aktívnejšie ako naše Slnko. Autori vyvrátili existenciu hrubšej atmosféry okolo planéty TRAPPIST-1 b. Zároveň ale nedokázali vyvrátiť prítomnosť tenšej atmosféry, zloženej z vody, oxidu uhličitého alebo metánu. Rovnako nemohli vylúčiť ani existenciu atmosféry podobnej Titanu, mesiacu Saturna. Titan je jediným mesiacom v Slnečnej sústave, ktorý má vlastnú atmosféru.
Komentáre