Obmedzujete deťom hranie sa so smartfónom? Robíte dobre, ukazuje štúdia. Takto telefóny ovplyvňujú ich vývoj
Výskumníci zisťovali u najmenších detí, ako vplýva na nich časté používanie smartfónov či tabletom. Negatívne to ovplyvňuje ich vývoj od komunikačných schopností až schopnosť riešiť problémy.
Mnohí majú názor, že deti by nemali tráviť veľa času pred obrazovkami. Namiesto vysedávania pred televízorom, notebookom, tabletom alebo inými zariadeniami, by sa mali radšej hrať vonku. Môžu sa tiež venovať sa hocijakej inej fyzickej aktivite, alebo nabrať dostatok spánku.
Svetová zdravotnícka organizácia WHO odporúča, že deti vo veku od dvoch do piatich rokov by mali za elektronickými zariadeniami tráviť obmedzený čas, maximálne hodinu denne. Najnovšie prieskumy však ukázali, že len drvivo malé množstvo rodičov tieto odporúčania dodržiava. Čo je však horšie, zdá sa že rok čo rok sa čas strávený za obrazovkami predlžuje. Svoj podiel na tom mala aj pandémia. Nedávno sa na portáli JAMA network objavila štúdia, ktorá zisťovala, či môže viac času za obrazovkou narušiť vývoj dieťaťa v neskoršom veku.
Používanie smartfónov a vývoj dieťaťa
Predchádzajúce štúdie naznačili, že viac času za obrazovkou môže spôsobiť problémy pri vývoji dieťaťa. Medzi ne patril napríklad nesprávny vývoj komunikačných zručností, základných životných zručností, horšiu jemnú motoriku, horšiu schopnosť riešenia problémov, socializácie a mnoho ďalšieho. Autori štúdie tvrdia, že je niekoľko vývojových domén a otázkou ostáva, ak čas za obrazovkou ovplyvňuje vývoj dieťaťa, aké domény zasahuje.
Druhou otázkou bolo, či existuje nejaké prepojenie medzi časom stráveným za obrazovkou a narušením vývoja pokračuje postupne s vekom. Výskumníci dokopy pracovali s dátami, ktoré zahŕňali 7097 detí. Tie vedci rozdelili podľa veku do štyroch kategórií. Prvou boli deti do jedného roka, druhou od 1 do dvoch rokov, treťou od 2 do 4 rokov a poslednou boli deti staršie ako štyri roky.
Koľko času dieťa strávilo za obrazovkou zisťovali vedci pomocou dotazníka. Následne sledovali vývoj detí na základe dotazníka, špecificky vytvoreného pre tieto potreby. Skúmali niekoľko domén vývoja, komunikáciu, hrubé motorické schopnosti, jemné motorické schopnosti, riešenie problémov a sociálne schopnosti.
Neprehliadnite
Medzi komunikačné schopnosti patrilo bľabotanie, pokus o rozprávanie či chápanie reči. Hrubé a jemné motorické vlastnosti zahŕňajú pohyb končatín, tela a prstov. Pri riešení problémov vedci zisťovali, ako sa dieťa učí a ako sa hrá s novými hračkami. Sociálne schopnosti zahrňovali hru s inými deťmi. Výskumníci však brali do úvahy aj rôzne ďalšie faktory. Tie by mohli ovplyvniť správanie a vývoj dieťaťa, napríklad pohlavie, príjem domácnosti a iné.
Výsledky tejto štúdie potvrdzujú predchádzajúce práce
Nakoniec sa ukázalo, že viac času za obrazovkou môže naozaj viesť k vývojovým poruchám. Vedci si všimli, že ak v prvom roku dieťa trávilo viac času za obrazovkou, odzrkadlilo sa to na vývojovom oneskorení komunikačných schopnostiach a schopnosťou riešiť problémy v 2 až 4 roku života. Viac ako 4 hodiny času za obrazovkou vo veku 2 až 4 rokov viedlo taktiež k poruchám komunikačných schopností a schopností riešenia problémov. Jednoročné deti tráviace za obrazovkou môžu mať neskôr problémy aj s jemnou motorikou alebo sociálnymi zručnosťami.
Vedci zároveň upozorňujú, že povaha štúdie im nedovolila rozlíšiť, či sa deti sledujúce obrazovku zabávali alebo sledovali či interagovali so vzdelávacím obsahom. Zdá sa však, že najmenším by sme mali skutočne dopriať chvíľku bez elektroniky.
Komentáre