Násilie bolo v prvých ľudských mestách na dennom poriadku, tvrdí výskum: Čo ho nakoniec dokázalo zastaviť?

S prechodom na poľnohospodárstvo človek prešiel mimoriadne výraznou zmenou.

kosti hrob
Zdroj: ArtMari / Shutterstock.com

Výskumníci z University of Tubingen vo svojej novej práci zistili, že počet prípadov zranení lebky sa drasticky zvýšil, keď naši predkovia postavili prvé mestá.  

Autori štúdie tvrdia, že spočiatku počet násilných smrtí prudko narástol, potom postupne klesal. Z výskumu zistili, že pred 12-tisíc rokmi, v približnom čase vzniku prvých miest v Mezopotámii a na Strednom východe, sa obyvatelia častokrát napádali, čo mohlo vyústiť v množstvo násilných smrtí. Neskôr v období rannej a strednej bronzovej doby, v roku 3300 až 1500 pred Kristom, sa začali objavovať prvé zákony, obchod a kultúra. V tomto období počet prípadov začal klesať.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

V rámci výskumu vedci analyzovali približne 3,5-tisíc kostier z oblasti dnešného Iránu, Iraku, Jordánu, Sýrie, Lebanonu, Izraelu a Turecka. Pri výskume kostí objavili zranenia, ktoré mohli vzniknúť jedine násilím. Na základe týchto zranení výskumníci získavajú lepší pohľad do minulosti, presnejšie do obdobia od roku 12-tisíc do roku 400 pred Kristom. Práve v tomto časovom rozmedzí došlo k najvýraznejším momentom ľudskej evolúcie.  

Človek za sebou nechal život nomáda a začal sa usadzovať na jednom mieste. Spolu s tým sa začal aj rozvoj poľnohospodárstva, výstavba prvých miest a štátov. Keďže ľudia necestovali z miesta na miesto, častejšie sa začal objavovať aj konflikt.  

“Interpersonálne násilie, teda vraždy, sa najviac objavovali medzi rokmi 4500 až 3300 pred Kristom. Následne poklesli v priebehu ďalších 2-tisíc rokov,” tvrdí Joerg Baten, jeden z autorov štúdie.

Násilie v prvých neorganizovaných mestách

V období medzi rokmi 1500 až 400 pred Kristom naši predkovia čelili klimatickej kríze, objavovali sa väčšie rozdiely medzi vrstvami a nakoniec došlo aj ku kolapsu dôležitých štátov neskorej bronzovej a skorej železnej doby. To spôsobilo opäť nárast násilia medzi ľuďmi. Násilie vedci skúmajú podľa zranení lebky, ale aj stopách po zbraniach, napríklad hrotoch šípov v kostre.  

Výskumníci sú vo veci násilia rozdelení do dvoch táborov. Jedna skupina verí, že postupom času, od prechodu z lovcov-zberačov do dnešného dňa, násilie postupne klesá. Iní vedci zas veria, že vytvorenie prvých miest a štátov bolo začiatkom masívneho nárastu násilia prostredníctvom vojen a iných konfliktov.  

Autori štúdie však ponúkajú presnejší pohľad. Vzrast násilia v 5. až 4. tisícročí pred Kristom bolo spôsobené životom ľudí v prvých neorganizovaných mestách. Násilie kleslo akonáhle sa objavili prvé zákony, náboženské inštitúcie a centrálne riadená armáda. Keď však prišlo 300 rokov dlhé obdobie klimatických zmien, násilie sa začalo objavovať opäť. Tieto klimatické zmeny viedli aj ku kolapsu mnohých vyspelých civilizácií a zvýšeniu počtu útokov medzi jednotlivými ľuďmi. Nová štúdia nám dáva lepší pohľad na históriu človeka a na to ako to vyzeralo, keď ľudia prešli z nomádskeho spôsobu života na usadlejší život.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre