Menšia korisť našich predkov nútila prispôsobiť sa: Stali sa nielen šikovnejšími, no vymýšľali aj nové zbrane
Archeologické dôkazy naznačujú, že naši predkovia prispeli k vyhynutiu veľkých zvierat, napríklad mamutov. Potom museli hľadať menšiu korisť. Táto zmena ovplyvnila to, ako sme sa vyvíjali.
Predchádzajúce výskumy naznačujú, že našich predkov môžeme považovať za naozaj špičkových lovcov, čo platí nielen pre Neandertálcov, ale aj moderných ľudí. Neandertálci si trúfli aj na väčšie zvieratá, čo si vyžadovalo nielen excelentnú fyzickú kondíciu, ale aj bohaté znalosti a skúsenosti.
Niektoré teórie dokonca hovoria, že lovom veľkých zvierat naši predkovia prispeli k vyhynutiu niektorých druhov. Dokazuje to aj výskum z Tel Aviv University, podľa ktorého sa museli naši predkovia po vyhubení väčšej koristi prirodzene prispôsobiť na lov tej menšej. Podľa názoru autorov to bol moment, kedy boli naši predkovia evolúciou nútení na to, aby sa na túto zmenu lepšie prispôsobili.
Nebolo to však len o tom, že začali “hádzať papeky” po menších zvieratách, namiesto tých väčších. Lov menšej zveri si vyžaduje inú stratégiu, nástroje a vlastnosti. Menšia zver je nielen rýchlejšia, ale aj čulejšia a pohyblivejšia. Znamená to, že existovalo väčšie riziko, že našim predkom ujde. Tento evolučný tlak sa pretavil do vývoja vrhacích zbraní, ale aj vymyslenia úplne nových, napríklad luku a šípu. S používaním nových zbraní sa im zlepšili aj kognitívne vlastnosti.
“Zatiaľ nám chýbala jednotná teória, ktorá by nám ponúkla pohľad na celú situáciu. Vo vedeckej literatúre prevládala hypotéza, že výmena loveckých zbraní bola podnietená v podstate nevysvetleným posunom v kognitívnych vlastnostiach,” tvrdí doktor Miki Ben-Dor, vedúci nového výskumu.
Nová štúdia analyzuje objavy z deviatich prehistorických nálezísk. Výskumníci sa zaoberali hlavne prepojením výskytu oštepov s kamenným hrotom a progresívnym zmenšovaním koristi. Zároveň pozorovali vývoj výroby kamenných nástrojov. Neskôr naši predkovia používali metódy, kedy kamenný hrot vytvorili opracovaním pevného kamenného jadra a zakončili jedným dobrým úderom. Vedci vysvetľujú, že tento proces opracovania kameňa si vyžaduje, aby mali naši predkovia v hlave vopred jasnú predstavu o tom, ako bude finálny produkt vyzerať. To značí o evolúcii našich kognitívnych vlastností.
Menšia korisť si vyžadovala väčšiu šikovnosť a vhodné zbrane
Vedci si všimli, že tieto metódy sa začali objavovať v rovnakom momente ako sa zmenšovala korisť, ktorú naši predkovia lovili.
Neprehliadnite
“Štúdie moderných lovcov-zberačov dokazujú, že drevený oštep je vhodný na lov väčšej zveri, napríklad slona. Najprv lovci obmedzia mobilitu zvieraťa, buď ho zaženú do močiara alebo do vopred pripravenej pasce. Tam zviera doženú, prebodnú ho oštepom a čakajú, kým vykrváca. Stredne veľká zver, napríklad jeleň, sa do úzkych nedá zahnať až tak ľahko. Ak by ho trafili obyčajným dreveným oštepom, zviera by im pravdepodobne utieklo,” vysvetlil Ben-Dor.
V tomto prípade vedci naznačujú, že zranenia spôsobené oštepom s kamenným hrotom by ho mohli spomaliť, no čo je hlavné, zmenšiť vzdialenosť, ktorú zviera ubehne, než sa zrúti od vyčerpania a zranenia. Lovci zas majú väčšiu šancu, že to zviera nakoniec nájdu. Kamenné hroty však predstavovali len začiatok. Neskôr sa objavili aj rybárske háčiky a lovcom pomáhali aj psy alebo sofistikovanejšie pasce. Všetky pokroky loveckých zbraní typicky spájame s kognitívnym pokrokom, no tento pokrok môže odzrkadľovať aj potrebu prispôsobiť sa iným podmienkam lovu.
Komentáre