HistóriaVeda a výskum

Človek vs. Neandertálec: Kto bol lepším lovcom?

V rámci novej štúdie sa vedci lepšie pozreli na jedálniček moderných ľudí a Neandertálcov. Výsledky prekvapili.

Štúdia vedená výskumníkmi z University of Southampton sa bližšie pozrela na stravovacie a lovecké návyky Neandertálcov, najbližších evolučných príbuzných moderného človeka. V rámci tejto práce sa pozreli aj na Homo sapiens, ktorí žili na území západnej Európy pred 100-tisíc rokmi.

Kľúčom k novým poznatkom bola zubná sklovina našich predkov, vďaka ktorej mohli vedci lepšie nahliadnuť na to, ako naši predkovia žili a čím sa stravovali. Skúmanou skupinou boli najmä naši predkovia, ktorí žili v dnešnom Portugalsku neďaleko jaskynnej sústavy Almonda. Už dlhšie sa predpokladalo, že Neandertálci boli mimoriadne dobrí lovci, čo potvrdzuje aj táto štúdia. Ukázalo sa, že dokázali uloviť aj veľké zvieratá, ktoré sledovali na dlhú vzdialenosť.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Moderní ľudia žijúci na rovnakom území o čosi neskôr naopak lovili menšie zvieratá na to, aby prežili. Zároveň ich nestopovali až na také veľké vzdialenosti ako Neandertálci. V rámci novej štúdie vedci analyzovali zubnú sklovinu dvoch Neandertálcov, ktorí žili pred približne 95-tisíc rokmi. Zároveň skúmali sklovinu moderného človeka žijúceho pred 13-tisíc rokmi. Následne preskúmali aj skloviny z ostatkov živočíchov, ktoré našli v jaskynnom systéme.

Prečo moderný človek lovil menšie zvieratá ako Neandertálec?

Ako sme už spomenuli, štúdia potvrdila, že Neandertálci cielili hlavne na veľké zvieratá. V lete mohli loviť napríklad divé kozy, zatiaľ čo po celý rok mali k dispozícii aj iné druhy živočíchov. Tými boli kone, jelene či vyhynuté druhy nosorožca. Čo sa týka skúmaného moderného človeka, ten sa sezónne presúval o približne 20 km od jaskynného systému. Moderný človek sa živil zajacmi, rybami, ale aj jeleňom a kozami.

Zaujímavosťou je aj samotné teritórium týchto dvoch druhov našich predkov. Neandertálci lovili na území 600 km štvorcových, zatiaľ čo teritórium moderného človeka bolo o polovicu menšie.

„Zubná sklovina sa formuje postupne a preto nám ponúka pohľad na časovú os toho, čo jedinec počas svojho života jedol,“ tvrdí Bethan Linscott, vedúci novej štúdie.

Výskumníci vysvetľujú, že táto práca ukazuje pokrok vedy. Dnes vieme pomocou rôznych metód zo zubnej skloviny vyčítať, čo mohli naši predkovia žijúci pred desiatkami tisíc rokov konzumovať. Len pred pár rokmi vedci o našich predkoch vedeli len to, čo mohli vyčítať z kostí alebo ich nástrojov. Dnes už vedia prakticky rekonštruovať životy našich predkov, dokonca aj Neandertálcov.

Čo sa týka rozlohy teritórií človeka moderného a Neandertálcov, vedci veria, že za to môže hustota populácie. Moderní ľudia žili v početnejších skupinách ako Neandertálci, čiže Neandertálci mohli cestovať ďalej bez toho, aby narazili na nepriateľskú skupinu. Ako vysvetľujú autori štúdie, nárast populácie znamenal aj úbytok dostupného teritória pre jednotlivé populácie ľudí. Keďže moderný človek nemal až tak veľké územie, už prestal loviť väčšie zvieratá a prešiel na zajace či rybolov.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close