Koniec populárnej teórie: Čo v skutočnosti drží naše kontinenty nad vodou?
Kontinenty sú jednou zo základných podmienok obývateľnej planéty, no stále nemáme jasnú predstavu ako vznikli.
Zem je jedinečnou planétou nielen v Slnečnej sústave, ale podľa našich doterajších poznatkov aj v celom vesmíre. Astronómovia usilovne pátrajú po planéte, ktorá by sa na našu modrú guľôčku podobala, no zatiaľ bez výrazných úspechov.
Lenže čo robí Zem tak výnimočnou? Zatiaľ je jedinou planétou schopnou podporovať inteligentný život a život vo všeobecnosti, k čomu prispieva množstvo faktorov. Poloha planéty od Slnka, ochranné magnetické pole či správna kompozícia atmosféry. To všetko môžu byť v otázke obývateľnosti rozhodujúce faktory, no nemenej dôležitými sú aj naše kontinenty.
Vedci veria, že kontinenty sú jednou z najdôležitejších charakteristík obývateľnej planéty, no napriek tomu nemáme dobrú predstavu o tom, ako vlastne mohli vzniknúť. V rámci novej štúdie sa vedci z prírodovedeckého múzea Smithsonian lepšie pozreli na problematiku pozemských kontinentov a vďaka ich práci sa im podarilo prehĺbiť naše chápanie zemskej kôry. V štúdii otestovali mimoriadne populárnu hypotézu, ktorú sa im nakoniec podarilo aj vyvrátiť. Táto hypotéza sa pokúšala vysvetliť, prečo má kontinentálna kôra menej železa a je viac okysličená v porovnaní s oceánskou zemskou kôrou.
Menší pomer železa v kontinentálnej zemskej kôre je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa drží nad morskou hladinou, čím vzniká pôda vhodná pre suchozemský život. V roku 2018 sa objavila štúdia, podľa ktorej mohla špecifická kompozícia zemskej kôry vzniknúť kryštalizáciou minerálov zo skupiny granátov. Nová štúdia laboratórnymi experimentami dokázala, že pevninská zemská kôra svoju špecifickú kompozíciu týmto procesom nezískala.
Viac otázok ako odpovedí
Autori štúdie vo svojom výskume dokázali, že základné stavebné kamene kontinentálnej zemskej kôry vznikajú v hlbinách Zeme v oblastiach, ktoré nazývame subdukčné zóny. Ide o regióny, kde sa oceánska litosférická platňa podsúva pod kontinentálnu platňu. V týchto oblastiach vznikajú aj vulkány, ktoré v procese majú svoju dôležitú úlohu.
Neprehliadnite
Výskumníci z celého sveta sa pomerne dlho držali obľúbenej teórie, že za zloženie kontinentálnej kôry môže kryštalizácia granátov v subdukčných zónach. Táto hypotéza ponúkala veľa vysvetlení, no jedna vec vedúcej štúdie, Elizabeth Cottrell, nesedela.
„K vytvoreniu stabilného granátu potrebujeme mimoriadne vysoký tlak. Magmu z nižším obsahom železa však nachádzame na miestach, kde je kôra tenšia, čiže ani tlak nie je dostatočne vysoký,“ vysvetlila Cottrell.
Preto v rámci štúdie vykonali praktický experiment, v rámci ktorého rekonštruovali podmienky, aké môžeme nájsť v hlbinách zemskej kôry. Dokopy vykonali 13 rôznych experimentov, počas ktorých sa im podarilo vytvoriť tlak o veľkosti 30-tisíc atmosfér, teda 8-tisíckrát väčší tlak, než nájdeme v plechovke. Počas experimentov vytvorili teploty od 950 do 1230 stupňov Celzia. Takéto teploty dokážu roztaviť aj skalu.
Výsledky experimentov hovoria jasne. Kryštalizácia granátov nemôže za vznik okysličenej kontinentálnej kôry chudobnej na železo. Čo je potom hlavným vinníkom v tomto prípade? Autori štúdie priznávajú, že ich práca vyvoláva viac otázok ako odpovedí, pretože jasná odpoveď zatiaľ neexistuje. Momentálne sa prešetruje ďalšia vedúca teória. Podľa nej môže okysličená síra vytvárať kompozíciu kontinentálnej zemskej kôry.
Komentáre