Mars znova prekvapuje vedcov: Voda na Marse tiekla relatívne nedávno, odhaľuje čínsky rover Zhurong
Jednou z najväčších otázok v kontexte červenej planéty je to, kedy vlastne prišiel Mars o svoju vodu.
Červená planéta Mars sa možno pred miliardami rokov na tú našu podobala, no tie časy sú už dávno preč. Dnes je to vyprahnutý svet, ktorý je ešte suchší ako tie najsuchšie púšte Zeme, pričom teploty preskakujú z jedného extrému do druhého.
Nič ale nie je stratené, pretože nám už množstvo dôkazov naznačilo, že aj na Marse môže existovať voda aj dnes. Postupom času Mars stratil svoju magnetosféru a aj atmosféru, čo znamenalo stratu takmer všetkej vody, ktorou sa planéta mohla kedysi pýšiť. Dnes možno vodu na Marse nájsť len vo veľmi malých množstvách, a to predovšetkým v polárnych oblastiach a permafroste.
Na Mars cestujú vesmírne agentúry už niekoľko rokov. Cieľom väčšiny vedeckých misií je dozvedieť sa viac o súčasnom stave planéty a o období, kedy sa podnebie Marsu drasticky zmenilo a planéta sa stala pustým a vyprahnutým svetom, aký poznáme dnes. V tomto smere priniesla nové informácie čínska misia Tianwen-1, ktorej súčasťou je aj rover Zhurong, informuje Universe Today.
Rover Zhurong sa momentálne nachádza pri rovníku planéty v regióne Utopia Planitia. Tam si všimol duny bohaté na soli, praskliny a rôzne kôry. Všetky tieto dôkazy dokopy nasvedčujú, že v regióne mohla kedysi dávno tiecť voda. Čo je však prekvapujúcejšie je fakt, že voda tiekla v tejto oblasti relatívne nedávno, pravdepodobne pred niekoľkými stovkami tisíc rokov.
Voda na Marse relatívne nedávno
Stopy si všimli na povrchu dún Barchan, ktoré sa nachádzajú v najväčšom impaktnom povodí v Slnečnej sústave. Rover Zhurong pri skúmaní dún pozoroval zvláštne škrupiny, praskliny či jasné polygónové hrebene. Vedci z Čínskej akadémie vied usúdili, že tieto zvláštne štruktúry vznikli prostredníctvom malých ložísk vody a minerálnych solí. Voda s najväčšou pravdepodobnosťou vznikla rozpustením snehu alebo mrazu.
Neprehliadnite
Časť vody eventuálne sublimovala, teda premenila sa z pevného snehu rovno na plyn. Po sebe však nechala praskliny a iné štruktúry, ktoré rover Zhurong objavil. Prekvapením pre vedcov bolo zistenie, že voda na povrchu Marsu mohla tiecť len pred 400-tisíc rokmi, možno ešte skôr. Vo svojej štúdii zároveň vylúčili aj to, že by tieto štruktúry vytvoril zamrznutý oxid uhličitý, inak známy aj ako suchý ľad.
„Naša práca ponúka lepšie pochopenie vlhkosti na červenej planéte a ponúka nám zároveň aj mimoriadne dôležité stopy, ktoré nám pomôžu pri hľadaní známok života na planéte,“ vysvetľujú vedci z Čínskej akadémie vied.
Nálezy roveru Zhurong vedcom ukazujú, že Mars mohol mať aktívny hydrologický cyklus oveľa dlhšie, než sa spočiatku predpokladalo. Na základe týchto zistení by vedci v budúcnosti mohli nájsť malé regióny pôdy, v ktorej by dokázali mikróby prežiť až do dnešného dňa. Pátranie po živote na červenej planéte je úlohou roveru Perseverance, ktorý na Marse momentálne plní svoju vedeckú misiu.
Komentáre