História nám ukázala, že náhla zmena klímy môže spôsobiť kolaps civilizácie. Je to ale pravidlo?

Ruka v ruke s náhlymi zmenami klímy, padali na kolená nielen mestá, ale aj celé civilizácie. Znamená preto rapídna zmena v počasí aj automaticky kolaps civilizácie?

kolaps civilizacie
Zdroj: Destruction, from The Course of Empire by Thomas Cole, Public domain

Od nepamäti ľudia medzi sebou bojovali. Niekedy príčinou konfliktov bola chamtivosť, no častokrát sme bojovali o zdroje v dôsledku náhlych a nepriaznivých klimatických zmien. Dobrým príkladom je kolaps mesta Mayapan, ktoré bolo dôležitým centrom Mayskej ríše. Vedcom sa podarilo nedávno odhaliť, že k nepokojom v meste došlo v dôsledku klimatických zmien, ktoré vyvolali akútny nedostatok potravín a vody. To vyústilo v to, že elity začali medzi sebou súperiť o zdroje. Takýchto miest, mestských štátov a civilizácií, ktoré padli v dôsledku náhlych zmien v počasí, by sme v ľudskej histórii našli stovky. Otázkou preto je, znamená náhla zmena klímy automaticky aj kolaps civilizácie? Tejto téme sa podrobne venovali vedci z research.uncg.edu.

Náhle zmeny klímy sú pre spoločnosť náročnou skúškou

Vedkyňa Gwen Robbins Schugová sledovala vplyv rýchlych klimatických zmien na ľudí za posledných 5-tisíc rokov. Hovorí, že jej výsledky práce môžu pomôcť tvorcom politík, aby sme sa vyhli osudu mnohých civilizácií, ktoré v dôsledku zmien v klíme zažili pád na kolená.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„V posledných rokoch sa bioarcheológovia – vedci, ktorí skúmajú ľudské pozostatky, aby pochopili minulé populácie, začali zameriavať na vplyv udalostí klimatických zmien na minulé spoločnosti,“ hovorí Schurgová.

Dobrou správou je, že náhle klimatické zmeny neznamenali vždy automaticky násilie a zánik civilizácie či vojnu. No treba uviesť, že prispievali ku chaosu.

„Našli sme dôkazy, že napriek populárnym mylným predstavám – environmentálna migrácia, konkurencia, násilie a spoločenský kolaps nie sú nevyhnutnou reakciou na rýchlu zmenu klímy.“, dopĺňa.

Vedci za týmto účelom analyzovali ľudské kostry a nálezy z 37 bioarcheologických štúdií populácií, ktoré žili počas obdobia 5-tisíc rokov dozadu až do roku približne 1 600. Zastúpené spoločnosti boli rozmiestnené naprieč viacerým časťami planéty. Od súčasnej Ameriky, cez Argentínu, Čile, Nigériu, Japonsko, Omán, Vietnam, Peru, Thajsko, až po Anglicko alebo Indiu.

Na zmeny lepšie reagujú menšie populácie

Z výsledkov štúdie vyplynulo, že menšie osadlosti s rozmanitým prístupom ku strave, boli schopné lepšie reagovať na náhle klimatické zmeny.

„Malé, prepojené vidiecke komunity s vysokým využívaním miestnych zdrojov a rozmanitými zdrojmi potravy od pastierstva, drobného poľnohospodárstva, lovu, rybolovu a zberu boli odolnejšie.“

No mestá s hierarchickým usporiadaním spoločnosti, boli náchylne na kolaps. Pod hierarchickým usporiadaním obyvateľstva, si predstavte mesto alebo krajinu, v ktorom je vysoká ekonomická nerovnosť. Tieto civilizácie boli častejšie vystavené násiliu a infekčným chorobám.

„Choroby a násilie sa šíria,“ hovorí Robbins Schug. „Ak chcete chrániť spoločnosť, veľké časti populácie nemôžu zostať zraniteľné. Je to hra s nulovým súčtom.“, vysvetľuje vedkyňa.

Vzhľadom na to, že sa svet otepľuje, vedci dúfajú, že ich zistenia môžu pomôcť politikom stanoviť priority, ktoré znížia možné pandemické choroby, chudobu, hlad a násilie.

„Úspešné stratégie podporia živobytie na vidieku, podporia rôzne postupy získavania potravín z pestrých zdrojov, podporia ich spravodlivú distribúciu, zachovajú našu schopnosť mobilizovať sa, keď si to okolnosti vyžadujú, a podporia vzájomne prospešné vzťahy naprieč populáciou.“, uzatvára svoju prácu vedkyňa.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre