Najstaršie múmie sveta ležia ďaleko od Egypta: Vytvorila ich dávno stratená civilizácia, žijúca na jednom z najmenej priaznivých území pre život
Prastará civilizácia Chinchorro vytvárala múmie tisícročia pred tým, ako si túto praktiku osvojili Egypťania.
Staroveký Egypt je známy pre svoje pyramídy a múmie, ktoré nielen vedcov, ale aj verejnosť fascinujú dodnes. Nedávno sme písali článok o tom, že Egypťania neboli prvou civilizáciou schopnou postaviť pyramídy a nová štúdia ukazuje, že ani ich múmie nemusia byť prvé.
Na území severného pobrežia púšte Atacama kedysi dávno žilo spoločenstvo lovcov-zberačov, ktoré sa nazývalo Chinchorro. Ako informuje portál IFL Science, títo ľudia mumifikovali svojich zosnulých už od roku 7020 pred Kristom. Prvé múmie umelo vytvorené človekom, ktoré archeológovia objavili v púšti Atacama, sa datujú do roku 5050 pred Kristom, no toto spoločenstvo využívalo vyprahnuté územie púšte na mumifikovanie ostatkov oveľa dlhšie.
Chinchorro bolo spoločenstvo žijúce na pobreží, preto sa venovalo hlavne rybolovu. Žili na okrajoch púšte Atacama, najsuchšej nepolárnej púšte na svete. Predpokladá sa, že územie Atacamy bolo vyprahnuté posledných 10 až 15-miliónov rokov. Prežiť v takejto oblasti nie je pre človeka jednoduché a celkovo tu má problém existovať akákoľvek forma života. Zdá sa však, že Chinchorro ľudia dokázali toto mimoriadne suché prostredie využiť vo svoj prospech.
Archeológovia predpokladajú, že ľudia odnášali svojich zosnulých do púšte, kde extrémne suché podmienky oddialili rozklad tela. To umožnilo prirodzenú mumifikáciu ľudských ostatkov. Najstaršie prirodzene mumifikované telo je 9-tisíc rokov staré. Väčšina tela sa rokmi rozpadla, no výskumníci dokázali zo zvyšku určiť, že išlo o muža, ktorý umrel vo veku približne 25 až 30 rokov.
Vedci predpokladajú, že prirodzená mumifikácia tiel túto skupinu fascinovala. Preto neskôr začali sami umelo mumifikovať svojich zosnulých. Najstaršie umelo mumifikované telo vzniklo okolo roku 5050 pred Kristom.
Neprehliadnite
Najstaršie múmie nemajú pred sebou peknú budúcnosť
Archeologické náleziská civilizácie Chinchorro sa radia do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Veľa mumifikovaných tiel sa zachovalo v naozaj dobrom stave spolu s oblečením a rôznymi dekoráciami, ktoré ich zdobili.
“Pohrebné miesta nám ukazujú, že ľudia zo spoločenstva Chinchorro neustále vylepšovali mumifikačný proces. Vytvorené múmie sa vyznačovali výnimočnými kvalitami, ktoré odzrkadľovali úlohu mŕtvych v dávno stratenej kultúre,” tvrdí UNESCO.
Prvé Chinchorro múmie vznikli tisícročia predtým, než začali svojich mŕtvych mumifikovať Egypťania. Pre porovnanie, za najstaršiu egyptskú múmiu sa považuje exemplár, ktorý má 4300 rokov, múmia teda vznikla niekedy okolo roku 2-tisíc pred našim letopočtom. Do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO sa púštne hroby dostali v roku 2021, no hrozí, že časom o ne prídeme úplne. Archeológovia hlásia, že sa vplyvom globálneho otepľovania múmie rozkladajú a niektoré sa premenili na nechutnú čiernu hmotu.
Ak nezastavíme globálne otepľovanie, hrozí že prídeme o tento jedinečný kus našej histórie. Či už hovoríme o egyptských múmiách alebo prirodzene mumifikovaných ostatkoch v púšti Atacama, múmie nám ponúkajú jedinečný pohľad do minulosti, ktorý nám ukazuje ako naši predkovia zaobchádzali s mŕtvymi a čo pre nich znamenala smrť ako koncept.
Komentáre