Veda a výskum

Najhoršie vymieranie života na Zemi nebolo krátkodobou udalosťou. Vedci približujú, ako sa odohralo

Autori novej štúdie prinášajú lepší pohľad na vymieranie života v období perm, počas ktorého zmizlo až 80% živočíšnych druhov.

Zem si počas histórie prešla niekoľkými obdobiami, ktoré sa vyznačovali masívnym vymieraním života. Dokopy si prešla piatimi výraznými vymieraniami, pričom to najväčšie prebiehalo počas obdobia Perm, odohralo sa približne pred 250-miliónmi rokov. Predpokladá sa, že počas tohto obdobia zmizlo z povrchu planéty až 80-90% života.

Vedci dlhú dobu nedokázali presne popísať, čo sa počas tohto vymierania dialo, no nová štúdia prináša do problému o niečo viac svetla. Pracoval na nej medzinárodný tím vedcov vrátane tých z University of Connecticut, ktorá o štúdii informuje. V novej práci vedci analyzovali ortuť zo sibírskych vulkánov, ktorú objavili v usadeninách v Austrálii a Južnej Afrike.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Vymieranie v období perm spôsobil masívny únik oxidu uhličitého do atmosféry. Je pre nás dôležité pochopiť, čo sa počas tohto obdobia dialo, pretože táto dávna katastrofa sčasti reflektuje to, čo sa deje na Zemi dnes. Pochopením tohto vymierania môžeme získať lepšiu predstavu o tom, čo sa udeje v budúcnosti,“ vysvetľuje Tracy Frank, jedna z autoriek štúdie.

Masívny únik CO2 do atmosféry viedol k obdobiu rapídneho globálneho otepľovania. Podľa akceptovaných teórií otepľovanie v období perm nastalo kvôli intenzívnej sopečnej činnosti sibírskych trapov, no chýbali priame dôkazy, ktoré by teóriu potvrdili. Počas tejto sopečnej činnosti sa okrem oxidu uhličitého do atmosféry uvoľnil aj metán spolu s partikulátmi a ťažkými kovmi. Tieto látky sa následne usadili v rôznych častiach sveta. Tieto usadeniny sa ale so sopečnou činnosťou a vymieraním spájajú len ťažko. Vedci preto pátrali po jednoznačnom dôkaze, ktorý by záhadu raz a navždy vyriešil.

Dlhodobé zmeny k horšiemu

Tou jednoznačnou stopou sa ukázala byť ortuť, ťažký kov, ktorý sa spája so sopečnými erupciami. Usadeniny vedcom dokážu prezradiť geologickú históriu našej planéty. Po ich vzniku sú prekryté ďalšími vrstvami, ktoré ich ochránia pred zvetraním. V sedimentoch vedci dokážu nájsť informácie o vymieraní života na zemi, obzvlášť ak sedimenty nájdu v oceánoch. Na súši sa k potrebným dôkazom nevedia dostať až tak jednoducho.

„Existuje obrovská medzera v geologických záznamoch na súši. Objaviť ich je niekedy len o šťastí a preto ide o sféru, ktorá nie je dobre preskúmaná,“ vysvetľuje Frank.

Nie všetky regióny na Zemi majú výraznú medzeru v geologických záznamoch. Predchádzajúce výskumy vymierania počas obdobia perm sa zameriavali hlavne na severnú pologuľu. Austrália a Južná Afrika sa ale ukázali byť regiónmi, ktoré vedcom prezradili viac o tomto vymieraní.

Analýza izotopov ortuti vedcom ukázala, že vymieranie na súši sa mohlo odohrať od 200 do 600-tisíc rokov skôr ako vymieranie v oceánoch. Tento objav naznačuje, že vymieranie života počas obdobia perm nebolo udalosťou, ktorá sa odohrala okamžite.

„Nešlo o jeden zlý deň na Zemi. Výsledky našej práce poukazujú na to, že vulkanizmus bol hlavnou príčinou vymierania. Zároveň však išlo len o prvú fázu krízy,“ tvrdí Frank.

Autori štúdie tvrdia, že vymieranie najprv začalo na súši a trvalo istý čas, kým katastrofa zasiahla aj oceány. Hoci sa hovorí, že vymieranie začalo pred 250-miliónmi rokov, toto obdobie značí výrazný bod zlomu. Podmienky pre život sa zhoršovali dlho predtým.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close