Počas najväčšieho masového vymierania na Zemi bola situácia o čosi horšia, než sme si mysleli
Nový objav chemikálií podobných opaľovacím krémom vo fosílnych rastlinách odhaľuje, že UV žiarenie zohralo úlohu pri hromadnom vymieraní.
Naša Zem si počas svojej histórie prešla niekoľkými masovými vymieraniami života. Poznáme päť veľkých udalostí, počas ktorých sa podmienky zmenili natoľko, že sa stali pre živočíchy neprijateľné. Niektoré vymierania spôsobila intenzívna sopečná činnosť a následné globálne ochladenie, alebo oteplenie, ale hlavnú úlohu mohlo hrať aj množstvo iných faktorov.
Napríklad pred približne 66-miliónmi rokov do planéty narazil obrovský asteroid Chixulub, ktorý spôsobil kaskádu devastujúcich udalostí a tie zmietli dinosaurov z povrch planéty. Nový výskum z University of Nottingham však našiel ďalšieho možného páchateľa. Na základe analýzy peľu spred 250-miliónov rokov objavili zlúčeniny, ktoré slúžili rastlinám ako opaľovací krém, chrániace ich pred škodlivým UV-B žiarením.
Autori štúdie naznačujú, že masové vymieranie ku koncu obdobia perm mohol spôsobiť výrazný pulz tohto škodlivého žiarenia. Stopy ochranných zlúčenín výskumníci objavili pomocou novej metódy, ktorú vyvinuli v spolupráci z čínskymi, nemeckými a anglickými vedcami.
Masové vymieranie života ku koncu obdoba perm nastalo pred približne 250-miliónmi rokov a považuje sa za najdrastickejšie vymieranie v histórii našej planéty. Počas neho z povrchu Zeme vymizlo približne 80% vodných a suchozemských druhov. Túto masívnu stratu biodiverzity vedci spájali s masívnou sopečnou erupciou prebiehajúcou na kontinentálnej škále. Táto erupcia sa odohrala na dnešnom Sibíri.
Vulkanická činnosť vypustila do ovzdušia obrovské množstvo uhlíka, ktoré bolo uväznené v hlbinách planéty. Oxid uhličitý ako skleníkový plyn následne odštartoval výrazné globálne otepľovanie. Spolu s ním sa ale zničila aj ozónová vrstva, ktorá nás chráni pred ultrafialovým žiarením. Nová štúdia našla aj ďalšie dôkazy, ktoré kolaps ozónovej vrstvy potvrdzujú.
Neprehliadnite
„Rastlinstvo potrebuje slnečné svetlo kvôli fotosyntéze. Zároveň však potrebuje ochranu pred UV-B žiarením. Obzvlášť potrebuje ochrániť svoj peľ. Ako ochranu používajú rastliny zlúčeninu, ktorá slúži ako opaľovací krém. Táto zlúčenina sa nachádza na vonkajších stenách peľových zrniek a ide o akúsi záruku úspešnej reprodukcie,“ vysvetľuje profesor Barry Lomax z University of Nottingham.
Tvrdá rana pre život
Výskumníci v rámci svojej štúdie vytvorili novú metódu, ktorá im umožnila odhaliť tieto ochranné zlúčeniny vo fosíliách peľu, ktoré objavili v Tibete. Ukázalo sa, že tieto zrnká, ktoré vznikli počas prebiehajúceho masového vymierania, mali oveľa vyššiu koncentráciu ochranných látok. Zvýšené hladiny UV-B žiarenia môžu mať výrazný a dlhodobý vplyv na planétu.
Nové modely nám ukazujú, že vyššie UV-B žiarene má vplyv na rastlinnú biomasu a ovplyvňujú aj planetárne ložiská oxidu uhličitého. Výskumníci zároveň vysvetľujú, že ak má rastlina viac ochranných látok proti ultrafialovému žiareniu, ťažšie sa trávi, čím sťažuje život hlavne bylinožravcom. Autori štúdie zhrňujú, že masívna vulkanická činnosť má potenciál ovplyvniť množstvo fungujúcich systémov našej planéty. Nie je to len chemická zmena v atmosfére, no ako táto štúdia dokázala, mení sa aj množstvo škodlivého ultrafialového žiarenia, ktoré naša planéta prijme. To zároveň ovplyvní množstvo jedla, ktoré majú živočíchy k dispozícii.
Komentáre